Preskočiť na obsah
ENGLISH INFO
Grafická verzia - Verzia pre slabozrakých - Textová verzia Odoberať RSS RSS

Chanson du monde entier - prechádzka atmosférou parížskeho Montmartru

Dátum: 04.02.2008 | Rubrika: Kultúra | Komentáre (0)

Ďalšie skvelé podujatie na ilavskej hudobnej scéne

   Titulná fotografia: Jana Orlická (foto: archív DK)

 

 

 

Ďalšie skvelé podujatie na ilavskej hudobnej scéne

Chanson du monde entier - prechádzka atmosférou parížskeho Montmartru

 

 

                „Paríž je nabitá takými skvelými umelcami, že vás tam veľmi rýchlo prejde akákoľvek ilúzia o vlastných kvalitách. Buď sa ihneď zorientujete a strmhlav sa vrhnete do ďalšej tvrdej práce z ktorej skutočné umenie naozaj povstáva, alebo si Paríž jednoducho vychutnáte a s dosť iluzórnou predstavou o vlastnej dokonalosti sa aspoň načas rozlúčite ... " tvrdí vynikajúca banskobystrická šansoniérka, džezová speváčka, hudobníčka a tanečníčka v jednej osobe, Jana Orlická, ktorá Paríž doslova miluje. Viackrát tam učinkovala a z pozície umelca dôverne pozná i viaceré jeho charakteristické vône a chute. Navyše, v metropole svetového šansónu sa jej dostalo významnej pocty - otvárala spoločný ples Čechov a Slovákov žijúcich vo Francúzsku.

                V nedeľu, 3. februára vyhovela Jana Orlická osobnému pozvaniu známej ilavskej výtvarníčky Aleny Teicherovej a predstavila sa ilavskému publiku v hudobnom pásme - Chanson du monde entier - pozostávajúcom z toho najlepšieho, čo v jednotlivých hudobných žánroch parížskym Montmartrom od počiatku minulého storočia znelo. Spoločnosť jej tvorili vynikajúce osobnosti, predstavitelia domácej hudobnej scény, Edit Hrehušová (spev), Ľubomír Turcer (spev, klasická gitara), Petra Bialešová (kontrabas), Karolína Ševčíková (rytmická gitara) a hostia pre túto nie každodennú príležitosť osobitne pozvaní, skvelí inštrumentalisti Dušan Milko (sólo gitara), František Róža (akordeón), Pavol Pondelík (saxafón), Rasťo Miklošík (kontrabas) a Vlado Homola (cimbal).

                Treba objektívne priznať, že spoločnosť, ktorá sa na ilavskom koncertnom pódiu zišla hýrila nesporným muzikantským talentom a majstrovstvom, prerastajúcim nezriedka do sól vrcholnej virtuozity, čo obecenstvo etablované predovšetkým z radov hudobníkov a hudobných priaznivcov svojim hlasitým aplauzom i náležite a citlivo oceňovalo. O tom, že sa do Ilavy z rôznych kútov Slovenska zišla naozaj výnimočná muzikantská smotánka, schopná improvizovať v akýchkoľvek situáciách, polohách či tóninách sme sa mohli presvedčiť ešte dve hodiny po odpoludňajšom koncerte, kedy sa ku svojim nástrojom všetci vrátili, aby si ešte raz spoločne zahrali. Iba tak, sami pre seba, pre svoje vnútorné potešenie. Celkom nečakane však aj pre potešenie všetkých tých, ktorí sa do sály pod pódium vrátili s nimi a vydržali až do úplného záveru ich duši lahodiaceho muzicírovania. Priznám sa, bol som jedným z nich ...

Jozef Tichý

 

 

Fotogaléria:

 

 
 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

Predchádzajúce aktuality