Preskočiť na obsah
ENGLISH INFO
Grafická verzia - Verzia pre slabozrakých - Textová verzia Odoberať RSS RSS

Ľubka, ďakujeme...

Dátum: 25.01.2013 | Rubrika: Kultúra |

Od januára nastala v knižnici personálna zmena, súvisiaca s odchodom jej dlhoročnej pracovníčky a vedúcej Ľubomíry Luhovej 

Pri tejto príležitosti, Ľubkinho odchodu do dôchodku sme jej položili niekoľko otázok.

-        Ľubka, ty si sa do ilavskej knižnice dostala hneď po skončení Strednej knihovníckej  školy v Bratislave. Mohla by si nám opísať tvoje prvé dojmy zo zamestnania, ktorému si ostala verná takmer 40 rokov?

-  Bola som dva týždne po maturite, keď ilavská knižnica hľadala knihovníčku, lebo dovtedajšia vedúca, pani Mária Jakubecová, odišla do dôchodku, takže pracovne sme sa ani nestretli. S knižnicou a čitateľmi ma zoznámila pani Mária Poliaková, ktorá však vzápätí prevzala riadenie mestského domu osvety, no a tak mi prischlo vedenie knižnice, ktorá sa nachádzala v dnešných priestoroch katastrálneho úradu.

Tie začiatky môžem charakterizovať aj ako hodenie neplavca do vody, ale aj napriek tomu boli krásne, lebo som mala okolo seba veľa mladých schopných ľudí, ktorí ma prijali medzi seba, hoci som nebola Ilavčanka, a keď bolo treba, vždy mi pomohli.

-        V tých dobách sídlila knižnica v budove bývalého okresného úradu a zamestnávala viac knihovníkov. V porovnaní s dneškom, kedy máme v knižnici jeden celý a jeden polovičný úväzok, to bol tak trochu luxus, ale doba bola iná ako dnes...

Áno, boli to 70. roky minulého storočia  a vieme, aké mali klady a zápory. Kultúre, vrátane knižníc, sa však žičilo, mali svoje pekné priestory a dostatok peňazí na nákup knižničného fondu, interiérové a technické vybavenie i na zamestnancov. Naša knižnica mala stabilne troch knihovníkov, každý mal na starosti  jedno oddelenie, napr. detské a  prácu s deťmi, oddelenie náučnej literatúry, oddelenie beletrie a riadenie knižnice a keby bolo vzniklo plánované hudobné oddelenie, bol by v ňom odborník na prácu s hudobninami. Mali sme aj dostatok skladových priestorov i svoj zamestnanecký kútik, čo nám napríklad  teraz chýba. Tak to bol v porovnaní s dneškom naozaj luxus, ale zas neexistovali počítače a bolo viac času na prácu s čitateľmi a rôzne podujatia.

-        Akí boli, za tie roky, čitatelia našej knižnice?

 No vieš, vždy si zapamätáš tie usmiate ľudské slniečka a zabudneš na tých, ktorí ťa nejakým spôsobom potrápili, napr. že ani po štvrtej upomienke nevrátili knihy. Takže poviem – boli zlatí. Sčítaní, múdri, vzdelávajúci sa, vážila som si každého jedného, ale mojou srdcovkou boli detskí čitatelia a seniori. Starí ľudia sú naozaj hotové umelecké diela, milovala som ich a boli pre mňa doslova životodarní.

-        Osobne si zorganizovala aj mnohé autorské stretnutia. Boli tu na návšteve spisovatelia,  básnici, ale aj iní umelci. Na ktorých si najradšej spomínaš?

Tých spisovateľov bolo u nás naozaj dosť, na všetkých si pamätám veľmi dobre, ale najviac na mňa zapôsobil básnik Vojtech Mihálik, spisovateľ Milan Ferko, Nora Baráthová, historik Pavel Dvořák, lekár –spisovateľ  Anton Rákay a z tých posledných  najmä Daniel Hevier, Gabriela Futová, Mária Hamzová, Milka Zimková a Veronika Šikulová. Rada si spomínam aj na Editu Šipeky, ktorá už nie je medzi nami a ktorá s humorom jej vlastným prednášala teenagerom o správnom životnom štýle a mentálnej anorexii.

-        Na čo si budeš zo svojej práce najradšej spomínať?

Mojím hnacím motorom a zmyslom celej práce bol fakt, keď som správnym výberom kníh, či už pri nákupe, alebo v práci s čitateľom, dokázala človeku poradiť pre relax, alebo pomôcť pri  vzdelávaní a on mi to potom povedal. Tieto pozitívne spätné väzby boli pre mňa povzbudzujúce  a na to budem rada spomínať. A samozrejme na všetkých kolegov, ktorí mi pomáhali i na výnimočných ľudí, ktorých som v práci stretla.

 -        Prezraď, aká je tvoja naj kniha?

Stále ňou zostáva Márquezových  Sto rokov samoty, ale musím povedať, že rovnako obdivujem aj spisovateľské majstrovstvo kontroverzného Charlesa Bukowskeho a momentálne ma svojou precítenosťou zaujal švédsky autor Henning Mankell.

-        Mnohým čitateľom bude po tvojom odchode  určite chýbať Tvoja vysoká odbornosť  a vždy prítomná snaha pomôcť vyhľadať akúkoľvek literatúru, v čom budeš nezastupiteľná. Viem, že pri mnohých knihách a témach vieš presne, kde ich hľadať...Chceš niečo svojim čitateľom odkázať?

Želám im, aby v ilavskej knižnici vždy našli to, čo potrebujú, aj keď to niekedy nebude „to pravé orechové“ a aby sa tam aj dobre cítili a ešte usmievavé ochotné knihovníčky.

-         Aké máš plány - čo budeš robiť  na dôchodku? Nenapíšeš nejakú knižku? J

Väčšina ľudí na dôchodku mi tvrdí, že nemajú toľko času, ako si mysleli predtým, ale  keďže ja ešte nemám vnúčatá, tak si ho snáď konečne nájdem na prírodu, vrátane našej záhrady, stromov a kvetov, no a potrebuje ma moja mama.

Na písanie knihy sa určite nedám a teda sa na ňu nechystám.

-         Ľubka, ďakujem ti za rozhovor, v ktorom si našim čitateľom priblížila aj fungovanie ilavskej knižnice. Prajeme Ti, aby si si na zaslúženom dôchodku skutočne dobre oddýchla a i naďalej ostala verná svojej záľube ku knižkám, ktorej si  venovala celý svoj profesijný život.

(zhovárala sa mpaj)

Primátor mesta Ing. Štefan Daško a prednosta MsÚ Ing. Ľubomír Turcer vyjadrujú poďakovanie pani Ľubke Luhovej za dlhoročnú svedomitú prácu v mestskej knižnici, za organizovanie zaujímavých besied a pravidelnú aktualizáciu knižného fondu mesta  Ilava. Ďakujeme v mene svojom i v mene všetkých občanov mesta a okolitých obcí, pre ktoré sa ilavská knižnica stala miestom získavania nových poznatkov.

-ot-

 

Predchádzajúce aktuality