Preskočiť na obsah
ENGLISH INFO
Grafická verzia - Verzia pre slabozrakých - Textová verzia Odoberať RSS RSS

So spevokolom Ilavčan do Benátok

Dátum: 05.06.2014 | Rubrika: Kultúra | Komentáre (0)

Posledný májový víkend si to členovia ilavského Zmiešaného speváckeho zboru Ilavčan namierili do jedného z najkrajších miest na svete.

Vždy som obdivoval tých čo vedia spievať. Ja neviem. S pesničkou „Stratila sa na salaši slanina.......“ som vystačil na základnej škole po celý čas. Rád ale počúvam a bol som veľmi rád , keď som sa so spevokolom Ilavčan mohol vydať na cestu do Benátok.

Spevokol dostal ponuku od pána kaplána Štefana Vanču, ktorý momentálne v Benátkach študuje a to vtedy, keď spevokol počul spievať ešte v minulom roku. A tak hurá okolo Viedne, ďalej cez  Štajersko, Korutánsko a pri Tarvisie do Talianska. Keď sme minuli Dolomity, otvára sa pred nami benátska nížina. Prvú zástavku máme pri pamätníku Fagaré, ktorý bol postavený na pamiatku vojakov, ktorý tu nechali svoje životy počas 1. svetovej vojny. Už je to sto rokov, čo ten masaker začal. Je tu pochovaných viac ako 10 000 vojakov a veľa z nich sú vojaci, ktorých sa nepodarilo identifikovať. Pri vstupe do areálu čítam informačnú tabuľu o tom ako sa majú návštevníci v areáli správať. Zaujímavé je, že nič nie je  zakázané, ale že sa len neodporúča. Bohužiaľ, neodporúča sa ani zapaľovanie sviečok a tiež spievať.

Správca areálu sa volá Marra Cataldo, Marra je priezvisko a Cataldo meno a tak súhlas s naším vystúpením som vybavoval vopred. Naša hymna, Aká si mi krásna ... a talianska pieseň Dio del Cello  boli určené všetkým, ktorí sú tu pochovaní ale hlavne tým našim, ktorí tu tiež  kdesi na Piave ležia aj keď nevieme presne kde.  Pozerám na Talianov, ktorí v tom čase boli v areáli a dobre mi padne, keď počujem, že sa pridávajú a spievajú taliansku pieseň  Dio dell Cello spolu s našimi. Prítomným na otázku odkiaľ sme,  niekoľkokrát opakujem „nie Slovenia, ale Slovakia“  Dávam aj svoju vizitku, lebo človek nikdy nevie. V areáli sú vystavené aj dva kanóny z 1. svetovej vojny. Hľadám, či neboli vyrobené plzeňskou škodovkou. Ale sú  talianske.

Mám tú česť byť pozvaný do kancelárie v  areráli a Cataldo mi predložil formulár, ktorý by som mal za spevokol  vyplniť. A tak do kolonky  názov spoločnosti píšem- Spevácky zbor Ilavčan  adresa- Ilava, krajina-Slovakia- účel  návštevy-záujem o našu históriu. Vždy, keď som cestoval za hranice vozil som so sebou výhradne darčeky, maličkosti , ktoré pochádzali z našej krajiny a aj som sa vždy priznal, že som ich doniesol preto, aby videli že sa u nás vyrábajú pekné veci. Ale musím uznať, že tento spev, to je super vývozný artikel. Cítim, že Cataldo je spokojný a som si takmer istý, že by sme o chvíľu boli aj dobrí priatelia.  Takže „Čao Cataldo“ a vďaka za pochopenie.

Cesta do miest , kde sme boli ubytovaní trvá už len hodinku. Hospodárske dvory majú vyhradené miestnosti na ubytovanie a tak vidíme ako sa robí „agroturistika“ v praxi. Večer nás silný dážď donúti oddychovať a čerpať sily na deň ďalší.

Sobota je vyhradená na prehliadku Benátok a s výkladom pána kaplána Vanču je prehliadka tak trochu o inom ako keď sa v tom mravenisku turistov pohybujem sám. Trojdňový lístok „get on, get off“   umožňuje nastúpiť hocikde  v Benátkach  na loď a hocikde aj  vystúpiť. Všetci to využívame a poznávame.

Máme i osobné voľno a ja s miernou závisťou pozerám na priateľa Rudka ako komunikuje so starším Talianom. Ten po slovensky, so silným porubským akcentom,  druhý po taliansky a ja mám pocit, že tá  „porubština“ sa stáva svetovým jazykom keď si tak rozumejú. Večer spevokol vystupuje na ostrove Lido  vo farnosti navštívenia  Panny Márie u Alžbety,  celebruje ju spišský biskup Štefan Sečka  a spolu s ním aj  ilavský dekan a kaplán a niekoľko kňazov zo Slovenska, ktorí tu v Benátkach pôsobia. Po omši pridáva spevokol niekoľko piesní z jeho repertoáru a tak a tí , čo po omši zostali,  sa zúčastňujú neoficiálneho  koncertu v priestoroch farnosti. Opäť sa pozerám, že pri talianskej piesni nespieva len spevokol, ale že sa pridávajú  aj tí, čo sú prítomní a piesne Via tute a Dio del Cello sú spoločným dielom . Je to milé. Spolu so spevokolom som účastný aj neformálneho stretnutia s biskupom v priestoroch farnosti. 

V nedeľu sa koná na ostrove Lido veľká slávnosť. Na mori defilujú lode od gondol až po vojenské plavidlá a benátsky patriarcha Francesco Moraglia  vhadzuje do mora symbolický zásnubný prsteň ako vďaku za to, že more Benátčanov v minulosti ochraňovalo pred nepriateľmi z mora, ale i z pevniny.  Na sv. omši v kostole Sv . Mikoláša vystupuje aj spevokol Ilavčan. I po omši tu zaznievajú slovenské i talianske piesne striedané s potleskom zúčastnených. Taliani tlieskajú spevokolu a zo spevokolu sa ozýva potlesk, ktorý patrí tým prítomným, ktorí sa k spevu talianskych piesní pridali.

Všetko pekné má aj svoj koniec a tak po  vystúpení  a 12-tich hodinách jazdy autobusom domov, vystupujeme uťahaní, ale spokojní. Ja som bol rád, že som bol svedkom toho, ako spevokolu  z nášho mesta  tlieskali ľudia aj v cudzine.

Ing. Josef Rosenbaum, úvodná fotografia spevokolu s benátskym patriarchom Milan Piško

PS: Toto bola úprimná výpoveď "tlmočníka" súboru Jožka Rosenbauma. Dodám ešte, že nielen na vopred naplánovaných oficiálnych podujatiach zbor reprezentoval mesto, ale spontánne vystúpili na viacerých miestach, v benátskom kostole Santa Maria della Salute, na lodiach ktorými sme sa prepravovali, pri pamätníku Fagarré, kde delegácia ktorá tam prišla vzdať pietnu spomienku s vďakou súboru tieskala. Spievali tiež ženám z farnosti v Lide, kde nám pripravili občerstvenie, najväčší úspech mala temperamentná Tancuj, tancuj vykrúcaj...Veselých zážitkov bolo veľa, ďakujem za seba i ostaných "nečlenov" zboru, ktorí sme dostali možnosť zúčastniť sa. Oľga Tomášová

-ot-

 

Predchádzajúce aktuality