Existenciu kultivovaného sídliska na území, ktoré voláme Ilavou, zatiaľ nemožno vylúčiť. Doteraz sa však cieľavedomým výskumom neobjavili príslušné dokumenty, ktoré by hodnoverne dokladali, že Ilava existovala v 13. storočí.

Prvá hodnoverná zmienka o Ilave je na listine z roku 1339, nie je to však zmienka o založení Ilavy. Listina je dôležitá tým, že v čase prvej zmienky sa o Ilave píše ako o usadlosti, ktorá má charakter mestskej osady - mestečka.

V 14. storočí sa Ilava sústavne označuje ako mesto (civitas)  a od čias prvej zmienky bola kráľovským majetkom. Okolití kasteláni hradov Košeca, Trenčín, Vršatec často svojvoľne upierali niektoré slobody a privilégia, ktoré Ilavčania nadobudli u panovníka.

Začiatkom 15. storočia zažívala Ilava hospodársky rozkvet, dostala výsadu dvoch výročných trhov. V roku 1432 nastalo náhle prerušenie upevňovania si pozície mesta v rámci svojho regiónu, lebo husitské vojská sa pri Ilave zrazili so Žigmundovým vojskom, v dôsledku toho Ilava následne upadla, v prameňoch sa označuje namiesto civitas - mesto, oppidum - mestečko.

V roku 1446 sa po prvýkrát spomína ilavský hrad. Ilava časom prestala byť kráľovským majetkom, čoraz viac sa dostávala do poddanskej závislosti od zemepána, a tak sa stala zemepanským mestečkom, ktoré si však bolo vedomé svojho postavenia a kráľovských výsad. To bolo dôležité pre obranu svojich práv voči zemepánom Ilavy.

Ilava sa stala čulým remeselníckym mestečkom, ktoré bolo síce závislé od zemepána, ale bolo miestom, kde sa konávalo veľké množstvo výročných i týždenných trhov. Cechy ako dôležité hospodárske jednotky miestnej produkcie sa prudko rozmohli v priebehu 17.storočia, keď nastala ich väčšia diverzifikácia. Vplyvom ilavských hradných pánov Ostrožičovcov tu existovala evanjelická škola, na ktorej pôsobili významní pedagógovia. Z roku 1635 máme zmienku o panskom pivovare, ktorý po rôznych premenách pretrval až do konca 20. storočia. Od 18. storočia nastala čiastočná stagnácia oproti vývoju zo 17. storočia. Významným zásahom do života Ilavy bolo to, že sa stala sídlom rehole Najsvätejšej Trojice - Trinitárov, ktorí opravili horný hrad pre svoje účely, kde rozvíjali bohatú kultúrnu a duchovnú činnosť. V priestoroch kláštora sa prednášala filozofia a fungovala tu aj nemocnica, čo bola iste veľmi dôležitá služba pre obyvateľov Ilavy a jej okolia. Na fungovanie tejto nemocnice nepriamo nadväzuje aj dnešná NsP. Ich kláštor bol ich prvým v rámci Uhorska. Zaujímavý je aj ten poznatok, že medzi Trenčínom a Žilinou boli len tri miesta na Považí, kde boli kláštory a to na Skalke pri Trenčíne, v Pruskom - Františkáni a v Ilave - Trinitári. V roku 1856 štát založil väznicu v zrušenom kláštore, kaštieli. Ilava bola vďaka svojej geografickej polohe ustanovená ako sídlo okresu, čo jej dávalo sľubné vyhliadky do budúcnosti, podobne ako iným dnešným okresným mestám na okolí. V polovici 19. storočia si teda Ilava upevňovala svoju pozíciu a stávala sa čoraz významnejšou najmä vďaka geografickej polohe a sústredenosti orgánov štátnej správy (sídlo okresu, okresného súdu, väznice).

Koncom 19. storočia sa mesto rozvíjalo aj v oblasti bankovníctva, keďže tu bolo viacero pobočiek peňažných ústavov a podporných spolkov. Rozvíjala sa spolková činnosť. V roku 1894 zasiahol Ilavu veľmi ničivý požiar, ktorý zničil aj barokovú strechu mestskej veže. Vežu síce opravili, ale už neobnovili strechu v jej pôvodnej veľkosti a kráse.

Rozvoj mesta na prelome storočí dosvedčuje aj jeho zachovalá architektúra - secesné, neobarokové a neorenesančné domy ešte dnes dokazujú solventnosť jej obyvateľov. Ilava mala svoj osud plnohodnotného centrálneho mesta - svoju budúcnosť vo svojich rukách. V 30. rokoch 20. storočia však nastal prudký obrat a pribrzdenie vývoja mesta na nasledujúce desaťročia. Neschopnosťou, ľahostajnosťou a nepochopením miestnych orgánov pre budovanie ťažkého priemyslu sa Ilava dostala do nezávideniahodnej situácie. Odmietavým postojom sa tak pripravila o jedinečnú šancu dostať sa do takej pozície, v akej sú dnes Považská Bystrica alebo Púchov, teda do pozície plnohodnotného spádového centra. Vďaka tomu nastala pre Ilavu aj jej okolie veľmi zložitá situácia práve kvôli rozloženiu mestských aglomerácií, keď niektoré obce vzhľadom k svojmu postaveniu v štruktúrach okresu boli oproti Ilave neúmerne uprednostňované. Tieto dôsledky pre Ilavu a jej okolie pretrvávajú až dodnes. Počet obyvateľov sa zvyšoval len prirodzeným prírastkom, prirodzená migrácia obyvateľstva z vidieku do miest Ilavu nezasiahla, keďže v meste absentovali veľké podniky.

Čo sa týka postavenia v rámci regiónu, obdobie po 2. svetovej vojne Ilave neprialo. V roku 1965 bola síce otvorená nová NsP, ale do mesta neprichádzal strategický zamestnávateľ, ktorý by do mesta pritiahol nových ľudí. Existovali tu školy, ktoré dnes majú svoje priame pokračovanie na okolí a to Gymnázium v Dubnici a Stredná združená škola poľnohospodárska v Pruskom. Mesto si ich kvôli upadajúcemu postaveniu a nezáujmom miestnych politických elít nedokázalo udržať. Podobne to bolo aj so zrušením okresného úradu a jeho centralizovanie do Považskej Bystrice. Počet obyvateľov v meste sa mierne zlepšil, keď sa postavili paneláky na Štúrovej, Kukučínovej, SNP a Medňanskej ulici, kde v súčasnosti býva značná časť obyvateľov mesta. Po roku 1990 pokračovalo obdobie stagnácie.

Istým oživením bolo obnovenie ilavského okresu v meste, avšak pre jeho fungovanie neboli utvorené optimálne podmienky. Stagnovala aj bytová výstavba. Od roku 1990 do roku 2006 sa postavili len 4 bytovky, čo je na mesto a ešte k tomu okresné, značne nízky počet. Od roku 1996 začala fungovať stredná škola - obchodná akadémia. V roku 2003 sa začal rozvíjať ľahký priemysel. Toto bol určite prvý veľký impulz k ďalšiemu rozvoju mesta.

Ilava je teda mestom, ktoré nevzniklo zo dňa na deň, ale do svojej dnešnej podoby sa utváralo po stáročia. Počas svojej histórie nebola len mestečkom ale v stredoveku aj mestom. Nevzniklo ako vedľajší produkt budovania priemyselnych podnikov, ale napriek tomu má pevné postavenie v rámci regiónu, čiže geografické predpoklady, dlhodobá tradícia mesta ako sídla orgánov štátnej správy, prirodzená spádovosť, existencia NsP, SAD, zachovalý pôdorys starého mestského jadra. Tieto, ale aj mnohé iné aspekty robia Ilavu mestom, čo jej dáva predpoklady k upevňovaniu si svojej pozície do budúcnosti.

Mgr. Miroslav Toman

Niekdajšia stredoveká dedina Klobušice je písomne doložená od 13. storočia, - skoršie ako hrad a mesto Ilava - viacerými podobami svojho názvu: Clobuchicz roku 1229, Clobucha roku 1262, Kolbucha roku 1366, Klubuchan roku 1379 a Klobusicz roku 1432.

Mesto Ilava je síce neveľké počtom obyvateľov, ale zato bohaté na známych a slávnych rodákov a plné osobností, ktoré mali v Ilave svoje pôsobisko.

Naše mesto bolo často zobrazované na mapách Uhorska.