Preskočiť na obsah
ENGLISH INFO
Grafická verzia - Verzia pre slabozrakých - Textová verzia Odoberať RSS RSS

Mestská časť Klobušice

Niekdajšia stredoveká dedina Klobušice je písomne doložená od 13. storočia, - skoršie ako hrad a mesto Ilava - viacerými podobami svojho názvu: Clobuchicz roku 1229, Clobucha roku 1262, Kolbucha roku 1366, Klubuchan roku 1379 a Klobusicz roku 1432. Jej územie bolo kráľovským vlastníctvom v rámci hradného panstva Trenčín až kým časť z neho nedostali predkovia zemianskeho rodu Klobušických, ktorí mali s obcou spoločné meno .
Prvý známy člen tohto rodu sa spomína v najstaršej správe o ilavskom hrade z roku 1446 ako Mikuláš z Klobušíc, hradný kapitán. Z roku 1478 sa zachoval odpis listiny o uvedení Jána, Havla (Gala), Blažeja a ďalšieho Jána z Klobušíc.
Niekedy v 14. - 15. storočí sa kráľovská časť Klobušíc stala príslušenstvom novozriadeného hradného panstva Ilava, vyčleneného zo staršieho panstva Trenčianskeho hradu a okrem Klobušíc patrili do nového hradného panstva aj Beluša, Ilava, Iliavka, Kameničany, Lieskovec, Podvažie a Prejtá. Predpokladá sa, že sa to mohlo udiať po smrti Matúša Čaká Trenčianskeho a rozpade jeho dŕžavy, ktorú vybudoval uzurpovaním kráľovských a iných majetkov na Slovensku. Najstarší hodnoverný doklad o meste Ilava je z roku 1339 a o Ilavskom hrade až z roku 1446, kedy Ilava patrila Pongrácovi zo Svätého Mikuláša. V roku 1447 patrilo Ilavské panstvo i s časťou Klobušíc Jánovi Huňadimu, po roku 1454 Jurajovi Hatňanskému a od roku 1470 bánovi Blažejovi Maďarovi ajeho zaťovi Pavlovi Kinižimu. Roku 1495 sa ako vlastník Ilavského hradu a panstva spomína Štefan Zápoľský. Roku 1527 kráľ Ferdinand I. daroval hrad Ilavu Ladislavovi Macedónskemu, prepoštovi v Pécsi, ktorý ho predal Mikulášovi Ostrošičovi zo Slovinska. Ostrošičovci potom vlastnili Ilavské panstvo i s časťou Klobušíc do roku 1681, kedy Matejovi Ostrošičovi skonfiškovali majetky pre účasť na protikráľovskom Wešeléniho sprisahaní a Tököliho povstaní. Od kráľovskej komory, ktorá prevzala správu Ilavského panstva, ho roku 1693 odkúpil jej podpredseda generál Siegfried Krištof Breuner, gróf zo Stübingenu. Po jeho smrti Ilavské panstvo zdedila jeho sestra Mária Antónia Izabela, vydatá za grófa Königsegga, majiteľa susedného panstva Vršatec, ktorá žila v kaštieli v neďalekom Pruskom. Jej syn a dedič Karol Ferdinand Siegfried Breuner v roku 1751 zlúčil Ilavské a Vršatecké panstvo do jedného celku, ktorý potom Königseggovci vlastnilli až do 20. storočia. V roku 1916 gróf František Königsegg, ktorý žil už v Nemecku, predal ilavský a pruštiansky veľkostatok Uhorskej pozemkovej úvernej banke, ktorá oň prišla za československej prvej pozemkovej reformy po roku 1920.
Druhá časť Klobušíc po celý ten čas nepodliehala správe Ilavského panstva a naďalej bola vlastníctvom zemanov. Táto skutočnosť našla i svoje administratívne vyjadrenie pri prvom celouhorskom sčítaní ľudu v rokoch 1784 - 1786, keď sčítací komisári zaevidovali pôvodne jednu obec Klobušice ako dve samostatné sídelné jednotky: Panské Klobušice so 187 obyvateľmi z 26 rodín v 24 domoch a Zemianske Klobušice so 156 obyvateľmi zo 17 rodín v 28 domoch. Rozpoltenosť dediny skončila až v 19. storočí zlúčením oboch častí, a jej samostatnosť pripojením k mestu Ilava v roku 1969.

autor: Dr. Zemene, krátené