Osobnosti mesta Ilava
Michal Kmoško
Narodil sa v Ilave 29. 8. 1876 v učiteľskej rodine. Študoval na Piaristickom gymnáziu v Trenčíne, teológiu vo Viedni a Ostrihome v roku 1893-1897. Vysvätený bol vo Viedni roku 1898 za kňaza. V roku 1899 získal doktorát teológie. Prednášky známeho orientalistu, profesora Neumanna talentovaného mladého učenca vzbudili v ňom neobyčajný záujem o orientálne jazyky.
V rokoch 1899-1900 podnikol výskumné cesty do Bejrútu a Jeruzalema, pričom sa zaoberal otázkami semitistiky. V roku 1900-1902 si zvyšoval svoje vedomosti doškoľovaním na univerzite v Oxforde, Londýne a Paríži, intenzívne študoval tiež bohatstvo tamojších orientálnych zbierok.
Od roku 1902 pôsobil v Bratislave ako dómsky kaplán. V roku 1904 bol vymenovaný za profesora Ústredného budapeštianskeho seminára. V tom čase pracoval na svojom obšírnom diele, ktoré pojednávalo o politickom, náboženskom a spoločenskom živote Židov v 3. - 1. storočí pred Kristom..
V roku 1906 sa stal súkromným docentom Pázmanyiho univerzity v Budapešti a v roku 1907 obdržal ďalší doktorát.
Jeho publikačná činnosť bola veľká. V roku 1909 sa stal profesorom starozákonných štúdií a zúčastňoval sa editorskej príprave zbierky spisov východných kresťanských autorov a stredovekej arabskej literatúry. V roku 1914 prešiel na katedru orientálnych jazykov, kde pôsobil až do roku 1923. Počas prvej svetovej vojny plnil diplomatické poslanie na Blízkom východe. Od roku 1916 bol na študijnej ceste v Palestíne. V roku 1919 prejavil vôľu pracovať na teologickej fakulte, ktorá sa mala utvoriť v Bratislave, ale bez úspechu. Preto sa vrátil do Budapešti a v roku 1923 sa stal korešpondujúcim členom Maďarskej akadémie vied a viedol katedru semitských jazykov. Hoci od roku 1904 žil a pôsobil mimo slovenského prostredia, na svoj slovenský pôvod nikdy nezabudol. Pozorne sledoval život Slovákov a upozorňoval na ich ťažký život v národnostnej neslobode, medzi inými, aj anglického novinára Setona Watsona.
Jeho mnohostranná a bohatá literárna činnosť zahrňovala rozličné odvetvia hebrejskej filológie, asyriológie, islamistikv, všeobecných dejín a pod. Svojou vedeckou činnosťou sa Michal Kmoško zákonite zaradil medzi popredných európskych vedcov!
Zomrel 8. 4. 1930 vo veku len 55 rokov. Pochovaný je v obci Zámore (Pusztzámore) neďaleko Budapešti.
Kornel Schimpl
Narodil sa v Ilave 13. februára 1 886, kde sa mu dostalo základné vzdelanie . Potom študoval v Trenčíne 1896- 1 90 1. Učiteľský ústav vychodil v Spišskom Podhradí 1901 - 1905 a hudobnú školu Kerchen - Musikschate v Regensburgu. Už počas štúdií dirigoval študentský orchester, pre ktorý zložil skladbu „Pochod". Zároveň sa uplatňoval ako huslista a violončelista. Kornel Schimpl učil od roku 1906 v Spišskom Podhradí hudbu a slovenčinu, dirigoval mestský spevokol a bol reginschorin v katedrálnom chráme. Po prvej svetovej vojne sa stal učiteľom v Jurovej a odtiaľ v roku 1924 do Stupavy, kde žil až do smrti. Zomrel v Bratislave 3. 2. 1935, kde je aj pochovaný. V Stupave intenzívne vystupoval a venoval sa komponovaniu. Tu v roku 1929 založil mužský zbor. zložil preň jubilejnú pieseň k 110. výročiu založenia učiteľského spevokolu na slová Antona Prídavku. Jeho syn sa stal dirigentom rozhlasového orchestra v Bratislave a profesorom konzervatória.
Ján Pagáč

1897 -1969
- predseda lesného spoločenstva v Ilave (1941 -1956 )
- predseda živnostenského spoločenstva v Ilave (1941 - 1945 )
- správca cirkevnej obce (za nevšednú starostlivosť o vymaľovanie kostola dostal z Ríma od sv. Otca PIA XII. 6. septembra 1947 medailu VZNEŠENÉHO KRÍŽA )
- správca cintorína
- člen mestskej rady
- člen porotného súdu na Krajinskom súde v Trenčíne
- funkcionár Červeného kríža
- člen výboru Matice slovenskej
- člen ilavského spevokolu a ochotníckeho divadla
Vyučil sa za krajčíra a po absolvovaní krajčírskej Akadémie v Drážďanoch si založil krajčírsku živnosť. Od roku 1923 si otvoril na Ružovej ulici obchod s módnym a strižným tovarom. Od 23. marca do 21. júna 1948 bol väznený za „údajný“ priestupok z verejného zásobovania (bol skonfiškovaný tovar z obchodu i bytu, odňatá krajčírska obchodná živnosť ). Rehabilitovaný nebol.
Ako krajčír vyučil mnoho učňov a kvalifikovaných tovarišov, ako obchodník vychoval mnoho kvalifikovaných predavačiek. Pracoval nezištne, vypomáhal kde to bolo naj viac potrebné.
V čase Vianoc obdarovával balíčkami tovaru najchudobnejšie rodiny najmä v Iliavke, Porube a Visolajoch.
Cez II. sv. vojnu sa nebál zmierňovať utrpenie v Ilave väznených židov.
Daniel Krman ml.

Daniel Krman ml. sa narodil 28. augusta roku 1663 v Omšení a zomrel 23. septembra roku 1740 v Bratislave. Bol slovenský barokový spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ.
Bol synom náboženského spisovateľa Daniela Krmana. Študoval v Sobotišti, Ilave, Diviackej Novej Vsi, Trenčíne, neskôr na vyšších školách vo Vratislavi, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdia pracoval ako rektor v Ilave a Mošovciach, pôsobil ako farár na Turej Lúke, v Myjave, v Žiline a v Bardejove, a bol superintendentom v trenčianskej, oravskej, nitrianskej a bratislavskej stolici. Zapájal sa do náboženského, politického a občianskeho života ako evanjelik-luterán a priaznivec protihabsburského odboja. Po dvojročnom súdnom procese (1729 - 1731) bol odsúdený na doživotie ako burič a bohorúhač, a hoci sa jeho známi a priatelia snažili ho dostať z väzenia na Bratislavskom hrade, napokon v tomto väzení aj zomrel.
Štefan Raus

Štefan Raus iste patrí medzi významných rodákov a obyvateľov Ilavy. Bol učiteľom a organistom. Viedol ilavskú kroniku a zaujímal sa o miestnu históriu. Bol zakladateľom a dirigentom spevokolu Ilavan. Bol starostom Ilavy.
Jozef Chorényi

sa narodil 19. 5. 1855 v Horovciach pri Ilave. Jeho priezvisko je pomaďarčenou variantou slovenského priezviska "Chreňo". V Ilave pôsobil od roku 1891 do roku 1933, kde zastával funkciu rim. kat. farára, okresného dekana a titulárneho kanoníka. Systematicky sa venoval skúmaniu regionálnej histórie. Podrobnejšie sa však zaoberal Ilavou.
- rímsko - katolícky farár -- okresný dekan -- titulárny kanonik
- doktor teológie - profesor
- regionálny historik
- v Ilave pôsobil nepretržite od r. 1905 až do svojej smrti a je tu aj pochovaný
Jozef Chorényi mal z titulu svojej váženej funkcie prístup k mnohým pôvodným prameňom, ktoré boli uložené na fare, ako aj v archíve mestečka. S dobrou znalosťou latinčiny tieto pramene spracoval v maďarskom jazyku:
1. Illava okmánytára torténeti bevezetéssel 1339 -- 1526
Archív dokumentov Ilavy s historickým úvodom 1339 - 1526
2. Adatok és okmányok az Illavai rom. kath. blébania Törtenetehéz
Údaje a listiny k dejinám ilavskej r.k. farnosti.
Podarilo sa mu tu zhromaždiť cenné materiály k dejinám mestečka, ku ktorým pridal vlastný komentár.
Publikoval aj viacero iných diel, napr. časopisecké štúdie o mestečkách a obciach stredného Považia, vrátane Ilavy.
Okrem publikovaných, niektoré práce zostali v rukopisoch. Zomrel 15. 1. 1935 a pochovaný je na ilavskom cintoríne.
Anton Bagin

Narodil sa v Ilave roku 1923. Bohoslovecké štúdiá absolvoval roku 1947 v Bratislave, kde získal doktorát z teológie. Po jeho dosiahnutí v rokoch 1950-1952 sa dostal do pracovného tábora (PTP). Ako kňaz Nitrianske diecézy pôsobil na viacerých miestach (Močenok, Čadca, Rosina, Štiavnik, Turzovka, Dubnica nad Váhom). Rok 1967 prešiel na Cyrilo –metodskú Bohosloveckú fakultu do Bratislavy, kde prednášal cirkevné dejiny a dejiny umenia s osobitným zreteľom na Slovensko. Účinkoval tu plných 25 rokov (od roku 1972 ako profesor) a vo vzťahu k bohoslovcom sa vyznačoval dobráckosťou Jána XXIII. Nadväzujúc na tradíciu profesorov Jána Stanislava a Alojza Miškoviča, na CMBF v Bratislave plne rozvinul svoje vedecké záujmy. Osobitnú pozornosť venoval cyrilo-metodskému obdobiu, ktorého bol dôkladným znalcom. V jeho historických štúdiách našli odraz portréty slovenských kňazov – národných buditeľov z 18. a 19. storočia, kultúrnohistorické a umelecké pamiatky, ich ikonografia a slovenská archeológia. Spracoval tiež dejiny miest, ktoré boli blízke jeho srdcu (Dubnica nad Váhom, Ilava, Bratislava). V poslednom období sa venoval štúdiu v amerických univerzitných knižniciach a vo vatikánskom archíve. Profesor Bagin zomrel 21. 11. 1992 a bol pochovaný v rodnej Ilave.
Gábor Baross

Uhorský minister železníc. Narodil sa 6 .júna 1848 v Pružine v trenčianskej župe. Po štúdiách začal pracovať v trenčianskej župe. Založil a stal sa redaktorom časopisu Listy Považia.
Vo veku 27 rokov ho zvolili za poslanca parlamentu. Nadaný, pracovitý mladý človek získal pozornosť a uznanie v parlamente. Vo veku 35 rokov ho vymenovali za tajomníka ministerstva dopravy a v rokoch 1886 - 1889 pracoval ako minister.
Uhorská vláda - ministerstvo - svojmu ministrovi postavila v Ilave - Klobušiciach reprezentačnú vilu. V roku 1889 je založené obchodné ministerstvo s Gáborom Barossom na čele.
Pri pracovnej návšteve Dolného Dunaja prechladol, dostal zápal pľúc a 9. mája 1892 zomiera vo veku 44 rokov.
Vo svojom krátkom, ale veľmi aktívnom živote sa venoval modernizácii a inovácii potrebných odvetví - železníc, poštových služieb, vodnej dopravy atď. Bol veľmi pracovitý, poriadkumilovný i ľudský. Je pochovaný v mauzóleu na cintoríne v mestskej časti Klobušice.
Ilavské osobnosti budeme priebežne dopĺňať









