Preskočiť na obsah
ENGLISH INFO
Grafická verzia - Verzia pre slabozrakých - Textová verzia Odoberať RSS RSS

Stredovek

Existenciu kultivovaného sídliska na území, ktoré voláme Ilavou zatiaľ nemožno vylúčiť. Doteraz sa však cieľavedomým výskumom neobjavili príslušné dokumenty, ktoré by nás oprávňovali povedať, že Ilava existovala v 13. storočí, no treba vziať do úvahy ten fakt, že všetky obce na okolí už v 13. storočí existovali a to: Pruské, Košeca, Dubnica, Klobušice. Na mieste Ilavy  - ako centrálneho bodu, existoval starý brod cez Váh a preto je málo pravdepodobné, že by územie dnešnej Ilavy by bolo nestrážené, resp. nevyužité.

Prvá hodnoverná zmienka na o Ilave je na listine z roku 1339[1],, nie je to však zmienka o založení Ilavy. Listina je dôležitá tým, že v čase prvej zmienky sa o Ilave píše ako o usadlosti ktorá má charakter mestskej osady - mestečka. Táto informácia poukazuje na to, že Ilava mohla už dlhšie existovať a až potom sa mohla vyvinúť na mesto. Trenčiansky župan a sedmohradský vojvoda v tejto listine potvrdzuje všetky panovníkove výsady richtárovi, prísažným a všetkým mešťanom Ilavy. V čase prvej písomnej zmienky mala Ilava 400 - 500 obyvateľov, čo vtedy nebolo málo, lebo okolité obce mali najviac 100 - 200 obyvateľov. Ilava bola počtom obyvateľov mestečkom.

Hoci prvá zmienka o meste je pomerné neskorého dáta, právom môžeme o Ilave povedať, že je historické mesto, lebo mestom nie je len posledných 50 rokov, ale bola ním fakticky od čias prvej zmienky  a po dlhé obdobie celej svojej existencie neprerušene.

V 14. storočí sa Ilava sústavne označuje ako mesto (civitas). História stredovekej Ilavy je bohatá na rôzne spory - prekážky v užívaní práv Ilavčanov, lebo okolití kasteláni hradov Košeca, Trenčín, Vršatec často svojvoľne upierali niektoré slobody a privilégia, ktoré Ilavčania nadobudli u panovníka. Obyvatelia Ilavy, ktorí si boli vedomí svojho postavenia sa vždy sťažovali panovníkovi a ten ich privilégia vždy potvrdzoval. Ilava bola už od čias prvých písomných správ kráľovským majetkom a bola už v tejto dobe významným miestom, lebo jej obyvatelia boli oslobodený od platenia mýta. Trenčiansky župan Ctibor zo Ctiboríc v roku 1405 oslobodil mešťanov a hostí z Ilavy od platenia mýtnych poplatkov pravdepodobne len v rámci Trenčianskej stolice a to pre obyvateľov pravdepodobne stačilo, lebo podľa listiny z roku 1339 sa diaľkovému obchodu zrejme nevenovali.

Aj v nasledujúcich rokoch možno sledovať spory Ilavčanov s okolitými zemepánmi, Ilava získavala na svojom postavení a tým úmerne stúpalo jej sebavedomie, keďže Ilava nebola obyčajnou poddanskou obcou, tak ako nimi boli obce v jej okolí, mohla sa odvolávať na privilégia od panovníka.

Začiatkom 15. storočia zažívala Ilava hospodársky rozkvet, dostala výsadu dvoch výročných trhov (jarmokov), ktoré sa konali okolo sviatku Všetkých svätých (1. novembra) a na Nanebovstúpenie Pána. Pre porovnanie - susedná Dubnica dostala právo výročného jarmoku až v roku 1639. Na žiadosť obyvateľov Ilavy, kráľ Žigmund opätovne prikazuje všetkým kastelánom, úradníkom, vyberačom poplatkov v celom kráľovstve aby nevyžadovali od mešťanov a hostí z Ilavy nijaké poplatky, inak budú prísne potrestaní. V roku 1432 nastalo náhle prerušenie upevňovania si pozície mesta v rámci svojho regiónu. Husiti, ktorí sa vracali zo svojej výpravy, chceli prejsť trenčianskym mostom na druhú stranu, aby sa bezpečne vrátili na Moravu. Tieto mosty však boli strhnuté. Uhorské vojsko pripravilo pri ilavskom brode (X1) pascu. Bitka sa udiala na poli medzi Ilavou a Košecou, ktoré dodnes nesie meno po bitke, na rudem. Dnes nevieme presne, prečo bola Ilava zničená. Existujú dve najznámejšie verzie. Prvá hovorí o tom, že Ilavu dal zničiť Žigmund, lebo Ilavu označovali za "husitské hniezdo". Druhá verzia hovorí, že Ilava bola zničená pri bitke oboch vojsk. Dôležitejšie sú však dôsledky samotného zničenia, ako príčina. Ilava upadla, v prameňoch sa označuje namiesto civitas - mesto, oppidum - mestečko. Významné trhy načas presunuli do Dubnice. Až po niekoľkých rokoch od zničenia sa stretávame s aktivitou ilavských mešťanov. Kráľ Žigmund v roku 1435 prikázal trenčianskému kapitánovi, aby odvolal svoj rozkaz o premiestnení výročných jarmokov do Dubnice a o ich prinavrátení do Ilavy. Časom si teda Ilava dokázala prinavrátiť, čo jej na základe privilégií patrilo.

V roku 1446 máme prvú zmienku o ilavskom hrade. V tomto období existoval tzv. horný hrad. Išlo o štvorkrídlový kastel s nárožnými vežami, okolo neho bola vodná priekopa. Bol to nový typ hradu. V tomto období sa hrad podobal na dnešný bytčiansky zámok. V 15. storočí sa vybudoval murovaný gotický kostol a pravdepodobne aj prvé poschodie dnešnej mestskej veže.

Od roku 1533 existovala filiálna stanica trnavského tridsiatku, čo len potvrdzuje ten fakt, že Ilava bola od najstarších dôb križovatkou významných ciest.

V 16. storočí právne postavenie upadlo a od tejto doby sa označuje ako oppidum teda mestečko, to však nebráni na význame Ilavy v minulosti, lebo významný slovenský historik, zaoberajúci sa historickou geografiou Juraj Žudel medzi mestečká popri Ilave klasifikuje len Košecu[2].

[1] A.Bagin a kol: Ilava, 1991, str:. 39

[2] Ak sa zameriame aj na okolie dnešného ilavského okresu, tak za mestečká klasifikuje Lednicu, Belušu a Púchov

(xa) táto informácia je tiež dôležitá, lebo medzi Trenčínom a Ilavou nemohol existovať brod, cez ktorý by mohlo husitské vojsko prejsť, ak by bol bližšie, tak by využili ten. Brod bol až pri Ilave, aj táto informácia len potvrdzuje dôležitosť Ilavy v regionálnom i nadregionálnom rámci.