Preskočiť na obsah
ENGLISH INFO
Grafická verzia - Verzia pre slabozrakých - Textová verzia Odoberať RSS RSS

Ilavský hrad

Ilavský hrad z prelomu 11. – 12. storočia. Presný dátum vzniku hradu nepoznáme. Pravdepodobne bol vybudovaný na ochranu ciest ( hlavne obchodných ), dôležitého - široko ďaleko jediného brodu cez Váh i samotného mestečka Ilava.

Historik Matej BEL (1684 – 1749) vo svojom diele NOTATIO HUNGARIAE GEOGRAPHICA – zväzok 4 z roku 1742 vyslovil domnienku, že hrad Ilava existoval jako strážny pohraničný hrad už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch 1000 – 1301.
Viacerí starší historici v svojich dielach uvádzajú, že hrad Ilava bol založený členmi náboženského rytierskeho rádu templárov a to už v prvej polovici 12. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. (1141 – 1162), ktorý povolil templárom sa v Uhorsku usadiť.
Takéhoto názoru bol aj historik Daniel Fuxhoffer vo svojom diele MONASTERIOLOGIA REGNI HUNGARIAE - Wesprim 1803.
Podobne aj J. Dubovský v rozbore literárnej pozostalosti Gabriela Šenkvického (1168 – 1770) v diele ANNALES TEMPLARIORUM – v 9 knihe, a ďalší.
Nie je to však doložené v hodnoverných prameňoch, preto tieto domnienky treba považovať za nepravdepodobné.
Prvá hodnoverná zmienka o hrade je až roku 1446. Spomína sa jeho kapitán Mikuláš z Klobušíc – služobník Pongráca zo Svätého Mikuláša, vtedajšieho majiteľa Ilavy.
Spomína sa však už hrad – nie jeho výstavba, preto s určitosťou môžeme jeho vznik posunúť skôr. Podľa iných zdrojov, v roku 1439 daroval zať kráľa Žigmunda Luxemburského –
Albert Habsburský svojej manželke, kráľovnej Alžbete hrady Trenčín, Súča, Vršatec atď.
a medzi nimi aj Ilavu. Neskôr podľa donačnej listiny, ktorá sa nezachovala, kráľovské majetky darované manželke Alžbete dal do zálohy Ulrichovi Celjskému za 15 000 zlatých.
Do polovice 16. storočia bol hrad i s príslušenstvom- mestečkami Ilava, Beluša, dedinou Prejta vo vlastníctve rôznych majiteľov. Spomínajú sa mená Jána Huňadyho, Zápoľských, Juraja Hatňanského, Jána Kostku, bratia Podmanickí atď. Majetkové záležitosti v tomto období boli značne neprehľadné, v roku 1472 však hrad aj s panstvom dostal od kráľa Mateja Korvína uhorský šľachtic, sedmohradský vojvoda a neskorší chorvátsky bán Blažej Maďar. (Magyar )
Tento si adoptoval svojho zaťa Pavla Kinižiho a už za svojho života mu dal časť svojich majetkov. Výrazne zlepšil hospodársku situáciu ilavskej fary a okolo roku 1480 dal postaviť
farský gotický kostol ( dnes už neexistujúci ) a pravdepodobne i prvé poschodie dnešnej zvonice.
V roku 1533 predal vtedajší majiteľ hradu a mesta Ladislav Macedónsky Ilavu za 4000 zlatých Mikulášovi Ostrožičovi. Pre Ilavu sa začala doba relatívneho rozkvetu. Bratia Mikuláš a Ján Ostrožičovci z Giletinca pochádzali z chorvátskeho Slavónska. Do Uhorska prišli za Ferdinanda I. Mikuláš – kapitán cisárskeho vojska padol pri obliehaní Pešti ( 1542 ) a Ján
sa stal roku 1549 hlavným županom trenčianskej stolice. Ako na začiatku ich vlastníctva hrad vyzeral, nevieme presne, ale pravdepodobne sa jednalo o štvorkrídlový objekt kastelovitého typu s nárožnými okrúhlymi vežami, obklopený hlbokými vodnými priekopami padacím mostom a studňou uprostred dvora. Ostrožičovci hrad prestavovali a zveľaďovali a to nielen horný hrad, ale i tzv. dolný hrad ( pôvodne zrejme obranná línia ilavského hradu ) ktorý postupne menil svoj charakter – slúžil ako kaštieľ – sídlo panstva. Na múre na nádvorí hradu sa nachádzajú erby Ostrožičovcov z roku 1652, kedy bola zrejme dokončená veľká renesančná prestavba hradu. Značnú pozornosť venovali hlavne opevneniu proti Turkom.
Staré privilégiá, ktoré mestečko dostalo od panovníkov ho neoslobodzovali od povinností voči štátu a zemepánovi. Tak napríklad museli dodať pracovné sily na opravu hradu, voziť do hradu drevo, víno a iné...Potomkovia Ostrožičovcov vlastnili hrad do roku 1684, kedy im bol odňatý pre podozrenie z účasti na Vešelényiho sprisahaní.
Ilavské panstvo kúpil za 80 000 zlatých gróf Siegfried Krištof Breuner zo Stubingenu, generál
a podpredseda ríšskej dvorskej komory. Na kúpu celého panstva však zrejme nemal – požičal
si teda od ostrihomského arcibiskupa Juraja Sečényiho. Ten si vzal ilavské panstvo do zálohu
a uviedol do Ilavy trinitárov ktorým pred smrťou zálohované panstvo odkázal, aby si tu mohli
zriadiť kláštor. Breuner si ponechal dolný hrad ako panské sídlo a horný hrad so záhradou odovzdal reholi. Trinitári väčšinou pochádzali zo Španielska a Rakúska, mali na starosti vykupovanie kresťanov z tureckého zajatia a ošetrovateľskú činnosť. V roku 1701 začali so stavbou barokového kostola a kláštora. Prvý predstaviteľ ilavského rehoľného domu bol
P. Jozef a Sacramento. Výstavba kostola – ešte bez veží bola dokončená v roku 1718
( predstaveným bol vtedy P. Stefano a Ressurectiona ) a po dokončení ( 1722 ) stavali kláštornú budovu, tak, že pôvodnú budovu horného hradu predĺžili o ďalšie nádvorie. Vznikli 2 tzv. rajské dvory, upravené podľa zásad barokovej školy. Okolo kláštora udržiavali veľkú
ovocnú a okrasnú záhradu. Kláštor mal v Uhorsku osobitné postavenie, pretože tu vychovávali rehoľných novicov. Už v roku 1695 tu vznikol kurz filozofie, neskôr filozofické collegium – vysoká škola filozofická. Reformy, ktoré v Uhorsku zavádzal panovník Jozef II, postihli aj kláštor trinitárov a roku 1783 bol zrušený.
Po ich odchode začal kláštorný kostol slúžiť ako farský, pretože starý gotický kostol bol v zlom stave.
V dolnom, vonkajšom hrade sídlili Konigseggovci, ( pochádzali z nemeckého Aulendorfu )
dedičia po zosnulom Krištofovi Breunerovi. Ako majitelia rozsiahleho územia medzi Ilavou a Bielymi Karpatmi väčšinou bývali vo svojom kaštieli v Pruskom a tak v roku 1855 predali celý komplex budov niekdajšieho ilavského hradu uhorskému štátu za 80 000 zlatých.
Štát v roku 1856 v Ilave zriadil krajinskú trestnicu a dodnes slúži väzenským účelom.

Obrázky:

Ilavský hrad
Ilavský hrad
Ilavský hrad je už 150 rokov väznicou
Ilavský hrad je už 150 rokov väznicou