Kniha o skutočných osudoch niekoľkých slovenských rodín

O knihe, ktorá vznikla najprv pre rodinu, ale vlastne aj pre nás všetkých

Nie veľmi veselé, no nesmierne zaujímavé je čítanie príbehu o skutočných osudoch niekoľkých slovenských rodín. Korene jednej z nich siahajú aj do Ilavy.

Tatiana Martinkovičová z Ružomberka sa v našom meste nezastavila náhodou. Na židovskom cintoríne bola hľadať a aj našla hrob prastarých rodičov. Boli to Johanna a Bernhard Káčerovci, ktorí sa do Ilavy presťahovali z Tunežíc.

Ich syn Ernest, dedko pani Martinkovičovej sa v Ilave v roku 1894 narodil a vyrastal tu. Po štúdiách v Miškolci sa zamestnal ako úradník v Hornouhorskej banke v Ilave a neskôr v Púchove.

Po službe v rakúsko-uhorskej armáde počas I. svetovej vojny ostal v Budapešti a neskôr (už v Československu) prijal miesto v banke v Žiline. Oženil sa s Mariettou z podnikateľskej rodiny Lichtensteinovcov, presťahovali sa do Ružomberka a mali vytúženú dcéru Hanu.

Jej krásne detstvo prerušilo obdobie perzekúcií počas slovenského štátu a druhej svetovej vojny. Hane ako deväťročnej prišili na kabát žltú Dávidovu hviezdu a spolu s rodičmi Ernestom a Mariettou bola počas vojny uväznená v pracovnom tábore v Novákoch. Po vypuknutí SNP a rozpustení tábora sa im po putovaní plnom útrap podarilo do konca vojny ukryť na Liptove. Všetci traja sa zachránili vďaka nezištnej pomoci Porubänovcov z Liptovskej Kokavy. Títo dobrí ľudia ohrozili vlastné životy, no aj tak im poskytli útočisko a úkryt.

Keď Hana dospela, vydala sa za Andreja Ambroša (pochádzal zo Spiša), ktorého osud tiež nebol ľahký. Jeho rodičia, tri sestry a brat boli zavraždení v koncentračných táboroch.

S Hanou mali tri deti a práve ich dcéra Tatiana so spoluautorkou Ruženou Kormošovou napísala knihu, ktorú venovala našej knižnici. Vznikla z túžby, aby spletité osudy jej rodiny nezostali zabudnuté. Nebolo to jednoduché, traumy preživších a skúsenosti z hrôz vojny boli dlho utajené, ako autorka uvádza: „ono celkove minulosť, kvôli utrpeniu našej rodiny v čase vojny, bola nejako tabuizovaná.“  Až po polstoročí, po nežnej revolúcii našli odvahu a prelomili mlčanie. Neveľká kniha je plná spomienok, dobových reálií a fotografií. Sú zrkadlom života viacerých slovenských židovských obyvateľov, ale i činov ich záchrancov a kniha tak dopĺňa mozaiku našej spoločnej minulosti. Nájdete ju v knižnici, má príznačný názov SPOMIENKY ODVIATE ČASOM.

-ot-