Spomienka na športové roky s Ľuborom Slávikom

Od začiatku začal plánovať fungovanie školy po športovej stránke a voľba padla na hádzanú.

Začiatky však neboli jednoduché. Chýbali dresy, ihrisko aj bránky. Vďaka priateľom sa však postupne podarilo všetko zabezpečiť a začať naplno fungovať. Pravidelné tréningy, obetavosť a brigády priniesli svoje ovocie.

Postupne sa sformovalo niekoľko generácií hádzanárov, ktorí si získali rešpekt v považskobystrickom okrese. Viackrát vybojovali titul majstrov okresu, raz sa to podarilo aj dievčatám. Chlapci pochádzali z Ilavy, Hornej Poruby a Klobušíc. Viacerí z nich sa neskôr uplatnili v mužstvách najvyšších slovenských súťaží, medzi nimi napríklad D. Šamaj, P. Púček – Sivo, M. Bratina, G. Schiller či Skládal.

Muži si zahrali aj krajskú ligu, v ktorej pôsobili jeden rok. Ďalšie pokračovanie však už finančné možnosti nedovolili.

Úspechy sa dostavili aj v atletike a branných súťažiach. V roku 1975 sa chlapci zúčastnili na celoštátnej spartakiáde v Prahe na Strahove.

K školskému životu patrili aj obľúbené stanovačky pred koncom školského roka či lyžiarske výcviky na Homôlke a v Zliechove. V zime, ak to počasie a podmienky dovolili, Ľubor Slávik v spolupráci so školníkom Mirom Hajasom, alias Trkom, pripravoval pre žiakov aj klzisko.

Slávik vymyslel aj netradičný šport s názvom sedbal, ktorý sa v tom čase nehral nikde inde na Slovensku a medzi žiakmi si získal veľkú obľubu. Pravidlá vychádzali z futbalu, no pohyb bol úplne iný – hráči sedeli na zemi a pohybovali sa po štyroch. Bránky mali rozmery 2 × 1 meter. Školské medzitriedne turnaje v sedbale boli oživením hodín telesnej výchovy a tento netradičný šport si Ľubor Slávik neskôr priniesol aj do Dubnice nad Váhom, kde tri roky pôsobil ako učiteľ.

Venoval sa aj ženskému futbalu. Viedol ženy, ktoré hrávali ligovú súťaž a dokázali poraziť aj také družstvá ako Slovan Bratislava, Spartak Trnava či SH Senica. V tíme vynikali nezabudnuteľné hráčky Anka Novotková z Ilavy a Aďa Garažiová z Klobušíc, ktoré patrili medzi ťahúnky ženského futbalu.

Jeho vzťah k športu pretrval dodnes. Už niekoľko rokov robí štartéra na tradičnom Ilavskom behu.

Mnohí čitatelia sú dnes už rodičmi či starými rodičmi a možno si pri čítaní týchto riadkov s radosťou zaspomínajú na svoje školské a športové roky.

Od svojho nástupu do školstva až po ukončenie pedagogickej činnosti si Ľubor Slávik vedie športovú kroniku, v ktorej sa zachovali mnohé spomienky, fotografie a materiály z jeho dlhoročného pôsobenia.

Tento rok oslávil 77. narodeniny. Pri tejto príležitosti mu prajeme najmä veľa zdravia, síl, radosti a rodinnej pohody do ďalších rokov.

-Spomienky, materiály, informácie zo športovej kroniky a rozprávania bývalých žiakov spracovali jeho dve dcéry.-