Ilava - Zjednodušená verzia stránok
Nastavenie veľkosti písma
+

Aktuality - Ilavská knižnica sa tento rok dočkala krásneho jubilea

Knižnici blahoželajú žiaci ZŠ Ilava

Pripomenuli sme si sté výročie jej založenia /1919-2019/

Preto sme sa v utorok 26.11. zišli v dome kultúry - dlhodobí  čitatelia, bývalí  zamestnanci knižnice, členovia kultúrnej komisie, primátor mesta a čestní hostia zo Slovenskej národnej knižnice Martin. Deti zo ZŠ Ilava a dievčatá zo ZUŠ Ilava  pod vedením svojich pedagógov k tejto udalosti pripravili pekný kultúrny program, za čo im naozaj úprimne ďakujeme.

Zišli sme sa, aby sme spoločne s nostalgiou, ale zároveň radostne zablahoželali našej oslávenkyni.  Za celý svoj, nie vždy ľahký a jednoznačný vývoj, knižnica vždy slúžila svojim čitateľom a používateľom, poskytovala vedenie, poučenie, zábavu, či radosť. Zároveň sa stáva akýmsi predvojom dnešných komunitných centier. Ľudia u nás hľadali útechu, radosť a pochopenie... Zverovali sa nám nielen so svojou radosťou, ale aj s problémom, či trápením a my sme sa snažili  im dať to, čo práve potrebovali.

Začali nás navštevovať deti z MŠ, ZŠ aj stredoškolskí študenti, vysokoškoláci, pre ktorých sme organizovali množstvo literárnych besied  spojených s literárnou súťažou, alebo kvízom.  Cez vyhlásené výtvarné súťaže vznikol napr. i náš ExLibris.

V knižnici prebiehalo množstvo stretnutí  s osobnosťami nielen  literárnej tvorby, ale veľa pôsobivých a zaujímavých stretnutí nám pripravili odborní lektori, pedagógovia, či iní špecialisti. Z oblasti literatúry spomeniem napríklad Dr. Antona Rákaya, herečku a spisovateľku Milku Zimkovú, detských autorov Jána  Uličianskeho, Braňa Jobusa, beletristov Štefániu Opremčákovú, Petru Nagyovú Džerengovú, Editu Sipeky, Juraja Červenáka a plejádu iných. Nezabudnuteľných akcií u nás bolo neúrekom, stačí nazrieť do našich kroník.

Okrem osobností naša knižnica vždy s láskou a nadšením však vítala tých naj - našich čitateľov! Bez nich by naša oslávenkyňa nikdy nedospela a nestala sa nenahraditeľnou. Naši čitatelia boli, sú a vždy budú pre nás tým najdôležitejším, čo nás posúva dopredu. Okrem nich patrí naša vďaka všetkým tým, ktorí našu knižnicu zastrešovali nielen materiálne, mentálne, ale aj finančne. Neskonalá vďaka však patrí hlavne vám, drahé bývalé kolegyne a kolegovia, ktorí ste v knižnici nechali kus svojho ducha a lásky. Vďaka vám!

Ako vo svojom prejave povedala riaditeľka Knižničného inštitútu Zuzana Prachárová : „Knihovník je chodiaca múdrosť sveta a túto múdrosť , ktorú máte, využívajte ešte dlho, pretože na ňu čaká množstvo používateľov vašej knižnice...“

Rast našej knižnice sme pozorne sledovali už od jej zrodu, aj keď, vieme o nej iba z historických prameňov. To „pubertu“ našej oslávenkyne, si už mnohí pamätajú. Začalo to vtedy, keď knižnica sídlila najskôr v budove Sokola (1919) , kedy “okrem rozvíjania telovýchovných a športových záujmov obyvateľstva prevzal Sokol i starostlivosť nielen o spoločenský život, ale aj o kultúrnu činnosť.“ Odtiaľ sa presťahovala do priestorov rodinného domu pri kruháči oproti dnešnému Lidl outletu. V tej dobe sa o ňu vzorne starali a hýčkali ju pani Jakubecová, pani Ambrozová a pani Sprušanská. Neskôr mala sídlo v bývalom dome osvety na námestí. Knižnica sa úspešne rozrastala, knižky pribúdali  a v tom čase, narastal aj váš záujem o ňu. Po pár rokoch sa naša knižnica, už „silnejšia“, nasťahovala do budovy vtedajšieho mestského národného výboru, kde dospievala do sily a krásy. Mali sme tam veľkorysé a reprezentačné priestory a začali sme byť na knižnicu hrdí. Žiaľ, nakoniec sme museli ustúpiť sociálnemu pokroku a sťahovali sme sa opäť. Tentokrát nás prichýlil dom kultúry, kde sídlime dodnes. Tu však už začíname bojovať s nedostatkom miesta, nakoľko naša knižnica stále rastie a zreje...

Dovolím si opäť zacitovať z prejavu pani Prachárovej: „Hrdosť na vlastnú minulosť a vzťah k svojim tradíciám sú atribúty moderného človeka, ktorý sa pozerá do budúcnosti. Človeka rovnocenného medzi inými národmi, no zároveň bohatšieho o vnútornú národnú, kultúrnu a štátnu identitu, silnejšieho o svoje zdravé korene. Stavajme preto, prosím, mosty medzi našou minulosťou a budúcnosťou aj takouto oslavou našej knižničnej kultúry. Tešme sa z nenapodobniteľnej krásy slovenského knihovníctva a Mestskej knižnice v Ilave. Ďakujem vám v mene nás, Slovenskej národnej knižnice, v mene budúcich za to, čo ste pre náš knihovnícky svet vykonali...“

Zároveň, sme od pani Cabadajovej, odbornej pracovníčky SNK Martin, dostali dar vo forme vzácnej knihy  Catalogus fragmentorum, Tomes 1., v ktorej sa autori venujú skúmaniu historických rukopisných zlomkov pochádzajúcich zo stredoveku. Za tento dar, za návštevu odborných pracovníkov zo SNK Martin, srdečne ďakujeme!

Poprajme našej knižnici, aby bola stále aspoň  v takej kondícii, v akej je dnes! Nech nám sú naďalej čitatelia verní , nech sa nájdu peniažky na jej zveľaďovanie, na jej rozkvet! Nech nás nenahradí online doba  a iné fenomény, lebo vôňa knihy je nezameniteľná!

Prajme našej knižnici  iba to dobré! Nech sa v budúcnosti dočká dôstojnejších priestorov, lebo ona si to zaslúži! Bola, a je pre mnohých útočiskom, studnicou informácií pre tých, ktorí bažia po vedení, pre smutných, hľadajúcich trocha radosti, pre tých, čo sú osamelí, pre zvedavých, aj pre milovníkov umenia a krásy.

I. Jankovýchová

Dátum vloženia: 28. 11. 2019 15:26
Dátum poslednej aktualizácie: 28. 11. 2019 15:42
Autor: oľga Tomášová