Aktuality - Múzeum máme už 50 rokov

Vznik

V mestskej kronike z roku 1970 sa píše: „ Dňa 5. júla 1970 sa konala v Ilave milá slávnosť otvorenia vlastivednej výstavy pod názvom Ilava a okolie. Táto výstava je pozoruhodná tým, že vznikla v meste, kde výstavy nemajú tradíciu, vznikla za amatérskych podmienok, pričinením niekoľkých nadšencov združených v Miestnom odbore Matice slovenskej v Ilave“.

Samotná výstava však bola už len vyvrcholením úsilia skupinky nadšencov okolo Rastislava Řeháčka, lekára v ilavskej nemocnici. Na tieto časy si zaspomínal jeho syn Henrich Řeháček: „Ako malý chlapec som s otcom a jeho priateľmi - Michalom Števkom a Stanislavom Sigotským jazdil na Moskviči hlavne do Hornej a Dolnej Poruby, Valaskej Belej, Čičmian a mnohokrát i do Zliechova. A pamätám si aj Vršatec, no je to už strašne dávno...“                                                                                                                                  

Ľudový odev a náradie gazdov z okolia nášho mestečka boli tak prvými a vzácnymi artefaktami v múzeu. Ako napísal Rastislav Řeháček vo vtedajšom sprievodcovi výstavou: „ V malých dedinách po stáročia drel roľník na chudobných roličkách a mal ešte čas vytvoriť skvosty začarované do plátna vo forme ľudového kroja. Našou výstavou ofukujeme prach stáročí a ukazujeme krásu ľudovej práce...“. Vlastivedná výstava mala v Ilave a jej okolí veľký ohlas a po súhlase vtedajšieho mestského národného výboru sa otvorilo Múzeum Matice slovenskej v Ilave.

Miestna organizácia Matice slovenskej však bola neskôr zrušená  a časom došlo aj k úplnej stagnácii múzea. Po spoločenských zmenách začiatkom deväťdesiatych rokov sa znova sformovala partia nadšencov. Jozef Majerech - Mrzúch, ktorý sa celý svoj život zaoberal históriou Ilavy, spolu s priateľmi Františkom a Jozefom Jakúbkovcami /pôsobil v múzeu aj ako lektor/, Milanom Tomanom a Magdalénou Kobzovou /tiež neskoršia lektorka v múzeu/ našli pochopenie v mestskom zastupiteľstve a u vtedajšieho primátora  Jozefa Sabadku. Veľmi pomohli aj pán Ján Košecký s manželkou Jozefou - prekladmi latinských textov, fotografiami atď.

26. júna 1993 tak bolo múzeum znovu otvorené. Zúčastnili sa aj pôvodní zakladatelia Rastislav Řeháček, ktorý žije v Zlatých Moravciach i Michal Števko. Neskôr, hlavne zásluhou poslanca mestského zastupiteľstva Milana Pagáča, pribudla prírodovedná expozícia. Jej základom je výpožička z Trenčianskeho múzea a ďalšie exponáty sú naše vlastné, zakúpené mestom a tiež dary od poľovníkov.

Ďalšou väčšou zmenou prešlo múzeum v roku 2010. Zmodernizovala a doplnila sa historická expozícia. Zásluhu na tom má hlavne bývalý riaditeľ ilavskej väznice pán Ladislav Resek. Dodnes múzeu aktívne pomáha článkami v novinách, s výstavami z histórie mesta, ale i pútavým výkladom pre návštevníkov o hrade – väznici. V stálom kontakte sme aj s bývalým rodákom pánom Vojtechom Šarluškom. Ten múzeu venoval historické fotografie a podelil sa o cenné informácie, takisto ako ďalší ilavský lokálpatriot - Miroslav Toman.

Súčasnosť

Čo sa týka samotných investícií do budovy, ktorá je vo vlastníctve mesta, v tomto smere múzeum už dlhodobo trpí kvôli nedostatku financií a veľmi sa to prejavuje na jej chátrajúcom stave. Prvá významná finančná čiastka po dlhom čase bola investovaná koncom roku 2018 do výmeny okien na poschodí. Bolo to takmer 8 000 €. V súčasnosti mesto pripravuje projekt  na vyriešenie azda najväčšieho problému budovy múzea – zavlhnutia stien na prízemí.  Keď sa odstráni príčina, môžu sa opraviť opadané omietky, vymaľovať priestory  a plánuje sa aj rekonštrukcia wc. Práce by mali začať už v lete 2020, budeme vás informovať.

Na exponáty mesto každý rok vyčleňuje menšiu čiastku, avšak aj tu sa ľady pohli a v ostatných troch rokoch sa investície zvýšili. Do renovácie, v úvode spomínanej zbierky krojov, išlo celkovo cca 1 000 €. Ďalších 1 000 € stálo reštaurovanie štyroch mortuárií v roku 2019. Celkovo však treba expozície múzea prebudovať nanovo, zatraktívniť a prispôsobiť súčasnej dobe. Verím, že po oprave budovy sa aj na ne dostane.

Celá doterajšia 50-ročná história múzea stojí hlavne na miestnych ľuďoch, väčšinou dobrovoľníkoch. Pre ďalšie generácie chcú zachovať  spomienky na tých, ktorí tu niekedy žili a tvorili. Za to ďakujem všetkým, aj tým, ktorých som tu nemenovala, ale ktorí sa na tvorbe nášho – vášho múzea podieľate svojimi darmi, informáciami, fotografiami.

O. Tomášová