Ilava - Zjednodušená verzia stránok
Nastavenie veľkosti písma
+

Aktuality - Rozprávkové poklady zo Zamaroviec v mestskom múzeu

Rozprávkové poklady zo Zamaroviec v mestskom múzeu

S čím sa hrávali vaši rodičia a starí rodičia? Príďte sa pozrieť do mestského múzea na výstavu retro hračiek.

V našom ilavskom múzeu okrem stálej historickej expozície v týchto dňoch nájdete aj príležitostnú výstavu, ktorú sme zabezpečili v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Považskej Bystrici. Minulý rok sme sa zamerali na rôzne druhy betlehemov a tento rok sme sa rozhodli ukázať deťom hračky, s ktorými sa hrávali ich rodičia či dokonca starí rodičia. Vlastivedné múzeum ich má vo svojom depozitári, ako si môžete nižšie prečítať, viac ako 130 kusov. Celkovo 47 exponátov, ktoré pochádzajú zo Zamaroviec, si môžete pozrieť aj v našom múzeu. Výstava je zdarma prístupná po vianočných sviatkoch od 8. januára 2024 do 9. februára 2024. Tešíme sa na vašu návštevu.

 

výstava

 

Rozprávkové poklady zo Zamaroviec

 

Tradícia vzájomného obdarovávania sa počas Vianoc siaha hlboko do dejín ľudstva. Táto symbolika pochádza z legendy o troch kráľoch, ktorí darovali novonarodenému Ježiškovi v betlehemskej maštaľke tri významné dary – zlato, kadidlo, myrhu. Vraj prvým človekom, ktorý zaviedol vianočné obdarovávanie detí na vigíliu Božieho narodenia, bol nemecký reformátor Martin Luther (1483 – 1546). Pôvodne nosil darčeky svätý Mikuláš dňa 6. decembra. Luther bol zarytý kritik katolíckej cirkvi a nechcel svojich potomkov potešiť darčekmi práve na obľúbený cirkevný sviatok, ktorý slávili prevažne katolíci. Preto vymyslel, že deti dostanú dary až v predvečer Kristovho narodenia, teda 24. decembra. Najprv tento zvyk nasledovali len Lutherovi stúpenci. Neskôr sa masovo rozšíril do celého sveta a postupne sa tradícia, ktorou dávame blízkym najavo svoju náklonnosť, lásku a sympatie, stala neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Na Slovensku si rodiny a blízki nachádzajú dary pod vianočným stromčekom na Štedrý večer 24. decembra, no nie všade vo svete je tomu tak. V mnohých častiach sveta (napríklad v USA) sa obdarovávajú až ráno 25. decembra na sviatok Božieho narodenia.

Aj keď výstava Rozprávkové poklady zo Zamaroviec nie je typicky „vianočná“, vieme, že hračky tvoria od nepamäti neodmysliteľnú súčasť vianočných zvyklostí a najväčšiu radosť z nich majú vždy hlavne deti. Príbeh vystavovaných hračiek je veľmi pútavý. 

Do fondu etnológie Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici sa dostali vďaka pani Hane Begáňovej zo Zamaroviec pri Trenčíne v roku 2021, kedy kontaktovala etnológa s prosbou, že si praje, aby sa hračky dostali práve do vlastivedného múzea. Dohromady sa v súbore nachádza 135 kusov hračiek rôzneho datovania. Niektoré boli vyrobené v období socializmu, iné sú oveľa staršie. Pochádzajú z obdobia prelomu 19. a 20. storočia, či z 1. polovice 20. storočia. Medzi hračkami možno nájsť rôzne spoločenské hry, hracie karty, veľké i malé bábiky, kolísky, hračky z plyšu a umelej hmoty, drevené kocky s rozmanitým obrázkovým motívom, miniatúry nábytku a vybavenia do detských kuchyniek, budíky, odevy pre bábiky a pod. Súčasťou daru od pani Begáňovej neboli len hračky, ale aj predmety bežnej potreby, ako napríklad: drevený kolovrátok, smaltované nádoby, strúhadlá, cedidlá a iné. 

Rodina Begáňová bola veľmi úzko prepojená so šľachtickou rodinou Zamarovských a ich honosným kaštieľom v Zamarovciach. Stará mama pani Hany      slúžila u tejto významnej rodiny takmer celý život po tom, čo sa jej v detstve ujali. Neskôr sa rodina Begáňová stala aj právoplatnými dedičmi kaštieľa v Zamarovciach, ktorý potom predali. Časť hračiek pochádza od Jozefa Zamaroczyho (1882 – 1957), ktorý pracoval v banke v Trenčíne. Zaujímavou etapou Jozefovho života je aj pôsobenie v hodnosti nadporučíka v známom 71. pešom pluku (Trenčiansky pluk) v Kragujevci počas prvej svetovej vojny. Jeho finančné možnosti mu dovoľovali zakúpiť pre mamu pani Hany Begáňovej aj na vtedajšiu dobu drahšie hračky ako napríklad dreveného panáka, bábiky z rôznych materiálov či maňušku opicu. Pani Hana spomína, že pre jej starú mamu a mamu bol pán Zamaroczy ako rodina. Dodnes sa z vďaky a s úctou starajú o ich rodinnú hrobku. V Zamarovciach okrem kaštieľa stoja aj ruiny staršej kúrie Zamarovských. 

(Mgr. Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici)

-verk-
Dátum vloženia: 8. 1. 2024 12:37
Dátum poslednej aktualizácie: 8. 1. 2024 12:44
Autor: Veronika Klobučníková