Aktuality - Slovenské hody v Paríži

Sobota 23. novembra 2019, rušná parížska ulica plná áut aj ľudí, chvíľami popršiava. Občas sa otvoria dvere na budove, v ktorej práve prebiehajú „slovenské hody“ a na ulicu sa rinú tóny harmoniky, huslí, počuť dupot čižiem i ženský spev. Inokedy zase dunia slovenské a české tanečné hity. Naši folkloristi sa striedajú so slovenským dídžejom, aby svojim rodákom, žijúcim vo Francúzsku, priniesli kus domova.

Sála bola plná dospelých i detí rôzneho veku, od malých bábätiek až po tínedžerov. Slováci z rôznych kútov Francúzska sa zvítavali, debatovali, tancovali, zoznamovali, spomínali... Prenášali sa tak do svojej domoviny a na ich tvárach nechýbal úprimný úsmev. Pre viacerých ilavských folkloristov tieto priestory i spoločnosť neboli neznáme, hrali a tancovali tu aj pred 11 rokmi.

Každoročné stretnutie, plné našej hudby, tanca, slovenských dobrôt (priviezli sme) už od roku 2000 usporadúva Asociácia francúzsko – slovenského priateľstva. V minulosti to bol Juniáles, v súčasnosti, v neskorej jeseni, sú to Slovenské hody v Paríži. Vedúcu FS Strážov Janku Jakúbkovú oslovila organizátorka - pani Manáková s ponukou účinkovať na akcii po rokoch znova. Viacerí členovia súboru na nej v roku 2008 nemohli byť, pribudli aj noví a tí, ktorí už boli, sa sem radi vrátili. Takže rozhodnutie ísť bolo celkom rýchle, stačila už iba „maličkosť“, zohnať peniaze na dopravu či iné sponzorské.

Tu nám znovu, rovnako ako aj v minulosti, pomohlo najmä Mesto Ilava. Bez tejto pomoci a podpory by bol celý zájazd oveľa komplikovanejší. Vďaka však patrí aj firme MSM pre ľudí, o. z., ktorá folkloristom vyrobila krásne mikiny a tričká s logom súboru, čím sa robila „reklama“ mestu Ilava i celému Slovensku. Strážovu však pomohla i Považská cementáreň Ladce, Farmárik Bolešov, MP-HOLZ Bolešov či Matador Púchov. Touto cestou folkloristi zo srdca ďakujú za podporu.

Ubytovanie v Paríži financovali organizátori. Rátali však s našou pomocou. Sálu, v ktorej sa akcia konala, bolo treba kompletne pripraviť, pomáhalo sa i v kuchyni, dievčatá obsluhovali, zabávali deti a po únavnom dni sa všetko muselo upratať do pôvodného stavu. Členovia súboru tak boli i v celkovom „realizačnom tíme“ hodov v Paríži.

V metropole Francúzska sme strávili plné tri dni, piatok až nedeľu. V piatok sme sa po noci strávenej v autobuse, síce trochu dolámaní, ale veselí, túlali po meste so skvelou sprievodkyňou. Temperamentná Slovenka Kristína (v Paríži žije 15 rokov) nás najskôr zaviedla na Montmartre so známou dominantou-bazilikou Sacré Coeur. Názov (v preklade Hora mučeníkov) pochádza od mučeníka Sv. Denisa, parížskeho biskupa, ktorý bol na vrchole najvyššieho parížskeho kopca (130 m) popravený. Táto štvrť je známa nielen svojimi malebnými  kľukatými uličkami, ale v minulosti tu žili a tvorili najznámejší umelci, napr. Picasso, Renoir, Degas. V slávnom zábavnom podniku Moulin Rouge spievala Edith Piaf či Frank Sinatra. Slávna história, pouliční umelci na malebných námestiach, obchodíky, kaviarne, nádherný výhľad na mesto-aj dnes je táto časť Paríža pre návštevníka nesmierne príťažlivá.

Neskôr sme si v úplnom centre užili ďalší z krásnych výhľadov na Paríž - na terase slávneho nákupného centra Galeries Lafayette. Niektorí využili i možnosť korčuľovania na umelom klzisku. Toto obrovské centrum, plné luxusu, sídli v krásnej historickej budove a preslávené je i svojimi fascinujúcimi vianočnými výkladmi. Každý rok v nich ožívajú postavičky z francúzskych rozprávok či pesničiek. Nasledoval presun k ďalšej významnej pamiatke, čakal nás Víťazný oblúk a plavba po Seine. Očarení sme obdivovali nočný vysvietený Paríž s ikonickou Eiffelovkou.

Sobota bola „pracovná“, – porozkladať stoly, obliecť stoličky, pripraviť  detský kútik, pomáhať s občerstvením. Potom vystúpenia, tanečné, spevácke, hudobné i mierne adrenalínové. Janko Pružinec, okrem hrania na basu, hviezdil i plieskaním bičmi, za čo zožal veľký potlesk.

Slovákom v Paríži záleží na tom, aby ich deti hovorili po slovensky, založili si už dve slovenské škôlky aj s folklórnymi súbormi – Margarétka a Petit Slavik. Deti z týchto súborov tiež účinkovali v programe. Naše dievčatá ponúkali aj vlastnoručne vyrobené suveníry-medovníky, ozdoby na stromček atď. Bol to teda deň plný rôznych aktivít, no v našom kruhu folklórnych priateľov ide všetko ako po masle.

Organizátorom a hosťom podujatia sme sa s veľkou vďakou prihovorili počas vystúpenia. Veľvyslancovi SR vo Francúzsku  Mgr. Igorovi Slobodníkovi, organizátorke pani Manákovej či milej sprievodkyni a prekladateľke Kristíne sme odovzdali pozdravy a darčeky od Mesta Ilava.

Po odchode posledných hostí okolo polnoci bolo treba v sále zase všetko spratať. Na hotel sme prišli neskoro, ale zostala ešte energia na spoločnú „chodbovicu“, kde sme vo veselej nálade zrekapitulovali deň :)

V nedeľu sa po dlhej (či krátkej?) noci vstávalo ťažko, ale tešili sme sa na ďalší pobyt v meste. Ujala sa nás ďalšia Slovenka, charizmatická dáma Yvonne (v Paríži žije 25 rokov). Niektorí išli na Eiffelovku, ďalší do múzeí a deň sme plánovali zakončiť na vianočných trhoch. Tie tradičné z Champs Elysées primátorka Paríža presunula do Tuilerijských záhrad pri Louvri a myslím, že ani jeden z nás ich celé neprešiel. Nieže by sme nechceli, ale bolo tam tak veľa ľudí, že o príjemnej prechádzke nemohla byť reč. Ešteže v ich okolí sú ulice s kaviarňami a reštauráciami. Zhodli sme sa, že tieto trhy nejako nemajú „vianočného ducha“, sú preplnené gýčom, kolotočmi... Skrátka sa tešíme na tie naše, slovenské.

Po troch krásnych dňoch v Paríži nás čakala už len dlhá cesta domov. Autobus často burácal smiechom – zájazdovou legendou sa stal Vladov „ostrovtip“. Cestu sme si zase spríjemnili aj spevom, no niektorým členom už hlasivky po troch dňoch veľmi neslúžili. Potrebovali si oddýchnuť, čo bolo zjavné aj hustotou prestávok počas cesty. Od desiatej večer naši zlatí šoféri (zo žartu Karel a Karel) zastavili až o pol siedmej ráno. I to sme sa mali problém zobudiť. Aj im patrí veľká vďaka, že sme šťastlivo dorazili do našej domoviny.

Príchod do Ilavy, zvítanie sa s najbližšími, s deťmi, keďže väčšina folkloristiek už sú aj mamy. To boli posledné momenty zájazdu.

Na záver sa patrí ešte raz poďakovať. V prvom rade Mestu Ilava a jeho poslancom,  firme MSM pre ľudí, o.z., Považskej cementárni Ladce, firme Farmárik Bolešov, MP-HOLZ Bolešov i Matadoru Púchov. Vďaka Vám sme reprezentovali našu krajinu i mesto na mieste, o ktorom ľudia často len snívajú... FS Strážov mal takúto možnosť už po druhý raz a v kruhu veľmi dobrých priateľov, našej folklórnej rodiny, zažil neopísateľné chvíle.

O. Tomášová