Budova barokového jednoposchodového zájazdného hostinca a mýtnice, ktorú dal v roku 1764 postaviť zemepán llavy, gróf František Xaver Königsegg z Aulendorfu a jeho manželka, grófka Mária Sidónia Esterházyová. Ich rodový erb je na priečelí budovy (terajší hotel Moravec). Na prízemí sú v niektorých miestnostiach zachované valené klenby s lunetami, izby na poschodí majú rovné stropy. Strecha je manzardová.

Hostinec prícestný (Moravec)

Architektonicko-historický výskum urobila Mgr. Kristína Zvedelová v marci a máji 2010 na základe objednávky vlastníka objektu Ing. Jaroslava Žaludka.

          Prebiehal v dvoch etapách:

1.                  etapa- v priebehu mesiacov október – november 2009, ktorá bola vyvolaná havarijným stavom strešnej krytiny a nutnosťou jej výmeny pred zimným obdobím.

2.                  etapa v čase marec -máj 2010 bola zameraná na objekt ako celok.

V doteraz známych prameňoch sa výstavba hostinca kladie do 2. polovice 18. storočia, v roku 1764 dali Königseggovci postaviť hostinec s mýtnicou. Impulzom na výstavbu hostinca s mýtnicou mohla byť aj skutočnosť, že v roku 1768 bolo ilavské mýto zaradené do I. kategórie. K hostincu patrili aj menšie prízemné hospodárske objekty, ktoré boli nutné pre prevádzku hostinca – maštale a humná. Rodina Königseggovcov spravovala ilavské panstvo až do roku 1916. Prvá písomná, nateraz známa, správa o majiteľoch hostinca pochádza z roku 1924, podľa ktorej celý komplex budov odkúpili manželia Jakub a Jozefína Káčerovci a premenovali ho na „Hotel Káčer“.

Vzhľadom na židovský pôvod rodiny Káčerovcov im bol v roku 1944 celý majetok zhabaný a arizovaný. Po vojne (1948) bol opätovne vrátený pôvodným majiteľom Alexandrovi Káčerovi a jeho sestre Margite Moravcovej, ktorá spolu s manželom naďalej prevádzkovala hotel, premenovali ho na Hotel Moravec. Pod týmto označením je známy aj v súčasnosti a dokonca si názov Moravec ponechal aj súčasný majiteľ.

          V roku 1960 došlo k zoštátneniu hotela. Podľa zachovaných písomných správ tu ešte v roku 1965 bývala pani Moravcová, ktorú však úrady vysťahovali a ponúkli jej náhradné ubytovanie, pôvodne na obdobie rekonštrukcie hotela. Po násilnom vysťahovaní sa však už do hotela nevrátila. Počas existencie budova  prešla  šiestimi stavebno-rekonštrukčnými etapami.

          Z urbanistického hľadiska najvýznamnejšie hodnoty prezentuje hostinec v spojitosti so susedným objektom. Najvýznamnejšie architektonické hodnoty predstavuje drevená , dodnes takmer na 100% zachovaná, konštrukcia krovu, manzardovej strechy s murovanými barokovými dymovodmi s komínovými hlavicami. Z umelecko-historického hľadiska patrí medzi najhodnotnejšie zachovaný kamenný aliančný erb z 2. polovice 18. storočia, ktorý zdôrazňuje historický význam rodiny Königsegovcov, ktorá sa pričinila o výstavbu barokovo-klasicistického hostinca a jeho rozšírenie v 1. tretine 19. storočia.

Obnova objektu sa začala rekonštrukciou strechy v januári 2010. Na povale vzniklo podkrovie, kde boli zrekonštruované vikierové okná, vymenili sa poškodené hrady krovu a pokládla sa nová škridla. Vo vzniknutých priestoroch terajší majiteľ vybudoval niekoľko izieb a dva apartmány. Taktiež prebudoval schodisko do podkrovia. Na rekonštrukciu hotela získal majiteľ finančné prostriedky z fondu EU. Erb reštauroval akademický maliar Jozef Hrvol podľa erbu Königseggovcov na kostole v Pruskom.