Mesto Ilava má rozlohu 24,3 km2. Počet obyvateľov v súčasnosti je 5 572 /údaj k 31.12.2021/. Hustota obyvateľstva: 229,28 obyvateľov/km2.
V sedemdesiatych rokoch boli s Ilavou zlúčené obce Iliavka a Klobušice (1.4.1969). Preto v súčasnosti rozloha mesta zasahuje do dvoch katastrálnych území - k.ú. Ilava a k.ú. Klobušice.
Mesto je riadené samosprávou, primátorom a mestským zastupiteľstvom zloženým z 13 poslancov.
Geografická poloha
Ilava leží na strednom Považí, na ľavej strane Váhu v srdci Ilavskej kotliny, dosahujúcej dĺžku takmer 27 kilometrov a šírku medzi Ilavou a Pruským 4 kilometre. Pretína ju 49° rovnobežka.
Obklopená je malebnými Západnými Karpatmi. Na severozápade ju ohraničujú výbežky Bielych Karpát so zrúcaninami kedysi pyšného hradu Vršatec. Na juhovýchode sú to Strážovské vrchy /Vápeč 956 m/.
Historická časť mesta Ilava leží na južnej sprašovej vyvýšenine – terase, v nadmorskej výške 253 m, zatiaľ čo železničná stanica a časť Ilavy rozkladajúca sa v povodí Váhu pod terasou má nadmorskú výšku 243, 5 m.
Zemepisná šírka mesta Ilava je 48 59 50.
Zemepisná dĺžka mesta je 18 14 10.
Ilava si do dnešných dní udržala význam prirodzeného spádového územia, ktorý si neustále zachováva. V roku 1996 sa znovu stala sídlom okresu.
Prvú písomnú zmienku o Ilave nachádzame v pápežských vegestiach z rokov 1332 - 1337. Ďalšie nepriame správy o existencii mesta Ilavy sa objavujú v ročenke Nitrianskeho biskupstva, kde sa uvádza, že Ilava už v roku 1200 mala rímsko-katolícku faru.
Vývoj historického názvu Ilavy sa začína v starých historických dokumentoch, kde sa Ilava uvádza ako: LEWE - LEWA - LEWA de circa fluvium Vag, (Ilava nad Váhom) - Illava - Iľava - Ilava. Ilava do roku 1375 bola označovaná ako villa Lewaia (dedina Ilava) a od roku 1376 už ako civitas LEWA (mesto Ilava).
Keď nazrieme do historických dokumentov Ilavy, môžeme hodnoverne spracovať vývoj historických zmien jej názvu. V liste vojvodu Tomáša Transylvánskeho, vydanom dňa 24.4.1339 sa potvrdzuje Ilave časť privilégií, ktoré obdržala od kráľa Karola Roberta z Anjou okolo roku 1335. V liste je mesto nazývané civitas de Lewa circa fluvium Vagii ( Lewa nad Váhom). V neskorších dobách už len ako Leva, a to až do I. polovice 15. storočia. Od druhej polovice 15. storočia zasa ako Leve, ba neskôr ako Ilava. Pôvod vzniku názvu Leva alebo Leve nepoznáme. V súvislosti s tým, stojí za zmienku, že meno Leve užívali dve uhorské mestá na Slovensku. Jedno z nich bola Ilava a druhé Levice. Táto zhoda názvu spôsobila nemálo ťažkostí nielen historikom, ale aj archivárom pri archivovaní listín a dokumentov týchto miest. Až neskôr našli správny spôsob ich archivovania. Spočíval v tom, že ich začali rozlišovať podľa mestských pečatí, ktoré boli odlišné. Ilava mala v pečatnom poli mestské opevnenie so štyrmi vežami a otvorenou bránou, Levice zase leva. Od I. polovice 19. storočia nachádzame na listinách Ilavy názov Illava. Tento názov mesta sa začal používať v čase po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Je zaujímavé, že napríklad na listine mesta vydanej dňa 14.6.1920 a pohľadnici z roku 1925 nachádzame názov mesta - Iľava. Predmetný názov sa však dlho neudržal a od roku 1928 sa postupne vytratil. Potom sa používal len názov Ilava, čo je v platnosti až do dnešných dní.