Podujatie prebieha každoročne v septembri, téma ročníka 2021 je „Dedičstvo pre všetkých“. Takým je aj starý židovský cintorín v našom meste. Nielen miesto posledného odpočinku, ale tiež pamiatka na našich spoluobčanov. Na židovskú komunitu, ktorá tu s nami žila niekoľko storočí, až do druhej svetovej vojny.

Naším zámerom nebolo vyčistiť celý cintorín, za jeden deň sa to naozaj nedá stihnúť.

Posledná väčšia obnova bola urobená ešte v roku 1996. Spodné priestory okolo vstupu každoročne kosia pracovníci technických služieb, no cintorín je obrovský, menšia časť sa nachádza na rovine a zvyšok v strmom svahu.

S dobrovoľníkmi, ktorí sa brigády zúčastnili, sme odstraňovali náletové dreviny, historické náhrobky zbavovali popínavých rastlín a vyzbierali sme kopec odpadkov.

V čele židovskej náboženskej obce stáli rabíni – kňazi, kazatelia, duchovní vodcovia, ktorí boli často aj učiteľmi na židovských školách. Prioritou bolo ako prvé nájsť a očistiť práve ich náhrobné kamene.

Pod hustým porastom sme objavili schody vedúce do hornej časti, kde sú hroby známeho rabína Davida Lewina (1838 -1908) a jeho príbuzných. Tieto sme tiež museli „vydolovať“ spod brečtanu a vysokých kríkov. Ďalšiu skupinu náhrobkov významných rabínov sa podarilo nájsť a očistiť v spodnej (pravdepodobne najstaršej) časti cintorína. Ide o hroby Jakutieha Koppelmanna (zomrel v roku 1793), Pinchasa Deutscha (zomrel 1866), ďalší je už natoľko poznačený zubom času, že sa údaje nedajú prečítať. To je problém hlavne pokiaľ sú pomníky zhotovené z pieskovca.

Našli sme tiež náhrobky Ignáca Eckmanna (majiteľ ilavskej tlačiarne) a Františky Eckmannovej - starých rodičov profesora Traubnera. Na cintoríne sa však pod porastom nachádzajú ešte desiatky ďalších, ktoré zrejme nesú mená známych Ilavčanov. Aj tieto chceme postupne očistiť a zdokumentovať.

Poďakovanie za náročný pracovný výkon patrí týmto dobrovoľníkom:

Ladislav Resek, Stanislav Troška, Matúš Tomáš, Magdaléna Kobzová, Andrej Kobza

Záver podujatia bol odmenou pre brigádnikov i ostatných návštevníkov.

Pozvanie prijal vzácny, pracovitý a skromný človek, Ján Hevera z Hamuliakova.

Venuje sa dobrovoľníckej činnosti a správe židovských cintorínov už dlhé roky, začínal tým, že sa pustil do obnovy cintorína v Šamoríne. Ako sám povedal, nekončil len pri tom, vždy ho zaujímala história, chcel vedieť viac. Ponoril sa do štúdia židovských zvyklostí, stal sa odborníkom na dejiny židovských rodín a osudy rabínov.  Dokonca sa naučil základy hebrejčiny, aby rozumel nápisom na historických náhrobkoch.

Do Ilavy chodieva pomerne často, do väznice. Vykonáva pastoračnú službu pre ľudí vo výkone trestu, ak majú záujem riešiť otázky viery, duchovné veci, uvažovať o sebe a o tom, čo urobili. Je totiž evanjelik a teraz pôsobí ako misionár v Slovenskom evanjelizačnom stredisku.

Beseda s ním bola zaujímavá (dúfam, že nie posledná), z plánovanej hodinky bolo raz toľko a jeho čakala ešte cesta vlakom domov, na južné Slovensko.

(O. Tomášová)

Ak vás téma zaujala a chcete sa dozvedieť viac, tu sú blogy Jána Heveru: 

http://betkvarotjudaica.blogspot.com/

http://rabini-rabbik-rabbis.blogspot.com/

Napísali o nás: https://www.teraz.sk/regiony/ilava-dobrovolnici-ciastocne-obnovi/577277-clanok.html

Celú fotogalériu z brigády nájdete tu: https://www.facebook.com/AktualityMestaILAVA/posts/2993184381009030