Minulý rok sme v mesačníku uverejnili spomienku na nášho rodáka Jozefa Majerecha – Mrzúcha. Od jeho úmrtia vtedy uplynulo 20 rokov. Začiatkom tohto roku si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Bol ilavským lokálpatriotom, intenzívne sa zaujímal o históriu rodného mesta i celého regiónu.

Jozef Majerech – Mrzúch sa narodil v januári 1920 v Ilave. Vo svojom rodisku absolvoval aj školskú dochádzku. Ľudovú školu, meštianku i učňovku.

Ako píše v spomienkach, ktoré nám poskytol pán Jozef Jakúbek, hostinskej a výčapníckej živnosti sa vyučil u svojho otca a u neho aj pracoval. Záľuby mal rôznorodé - futbal i maľovanie, históriu i divadlo. Bol ochotníckym hercom i režisérom. V roku 1941 narukoval do posádky Podolínec. Aj tam organizoval divadelné predstavenia, kabarety, hral futbal, redigoval posádkové novinky a bol činný i v Matici Slovenskej.

Počas SNP Nemci posádku odzbrojili a odvliekli najskôr do Košíc a potom do Nemecka. Na toto neľahké obdobie spomína vo svojom Denníku vojenského zajatca.

Pred Vianocami v roku 1944 bol medzi šťastlivcami, ktorých vrátili na Slovensko. Liečil sa vo vojenskej nemocnici v Bratislave a koncom mája 1945 sa vrátil domov.

V roku 1950 začal pracovať v novovzniknutom Stavebnom podniku v Ilave (jeho otcovi zrušili koncesiu na hostinec).

Kým v roku 1980 odišiel do dôchodku, prešiel viacerými funkciami. Bol plánovač, vedúci výroby, požiarny technik, vedúci závodu atď.

Intenzívne sa zaujímal o históriu, v r. 1975 sa stal členom Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV. Písal historické štúdie viažuce sa k dejinám Ilavy, cechovým organizáciám, prispieval do mestských novín.

Bol spoluautorom ilavskej monografie a autorom knihy o cechoch, podieľal sa na znovu otvorení ilavského mestského múzea v deväťdesiatych rokoch. O vedomosti získané štúdiom historických dokumentov v archívoch na Slovensku i Budapešti sa ochotne podelil, rád pomáhal najmä študentom. Prednášal záujemcom o históriu nášho mestečka - neraz i vo farskom kostole, Ilavčanom i návštevníkom.

Za svoju bohatú kultúrnu a osvetovú činnosť dostal niekoľko ocenení - od Mesta Ilava, vydavateľstva Osveta Martin, Trenčianskej tlačiarne a Trenčianskeho múzea i Ústredia slovenských ochotníckych divadiel v Martine.

Vždy keď bola príležitosť, nezabudol spomenúť, že všetko sa mu darilo vďaka porozumeniu a pomoci manželky a dcér Márie, Janky a Alžbety.

Venujme mu všetci, čo sme tohto múdreho, veselého a inšpiratívneho človeka poznali - tichú spomienku.

-ot-