Ako je to s rodinou bez domova, ktorá žije pri Váhu?

Presunutí inam....

„Odstránenie odpadu pri rybníku“ - aj to je spôsob vyjadrenia postoja k osudu rodiny, ktorá dlhodobo žije v priestore medzi rybníkom a riekou Váh v Ilave. Súhra a kombinácia viacerých rizikových faktorov (rozpad rodiny, strata partnera, hazard, nedostatok finančných prostriedkov, vysťahovanie kvôli zadlžovaniu, strata zamestnania, zdravotné problémy a iné) zapríčinili, že prišli o svoj domov a nie sú schopní zvládnuť túto situáciu iným spôsobom - zlyhala rodina, priatelia, známi, komunita alebo štát?

Majú dlhodobé zdravotné problémy - so srdcom a tlakom, problémy s dýchaním, ochorenia pohybového aparátu a duševné problémy. To najdôležitejšie je povedať – sú to ľudia a nie veci, ktoré odsunieme a vec je vyriešená. Ako sme už v predchádzajúcom článku uviedli, pomoc od Mesta Ilava s ubytovaním a odvozom realizovaným mestskou políciou do nocľahárne odmietli. Uviedli, že tu, kde žijú majú svoj majetok a svoje veci. Tie si buď kúpili, dostali, alebo našli. Majú k nim vzťah a rozhodli sa ich ešte využiť. Je to ich majetok, ich všetko a do nocľahárne si to vziať nemôžu.

Ustúpením mrazov a roztopením snehu sa im poškodil provizórny prístrešok, kde mali uskladnené veci - oblečenie, obuv, deky, náhradné spacie vaky, elektroniku, knihy, časopisy, dokumenty a aj potraviny. To všetko sa snažili zachrániť spôsobom, ktorý im prostredie a schopnosti umožňovali. Výsledkom bolo množstvo vecí zavesených na kríkoch a stromoch. Rýchlo však prišli na to, že väčšina
je už nenávratne preč, nepoužiteľná a zničená.

Práve v tomto období boli príslušníkmi Mestskej polície upozornení na to, aby predmety a veci z kríkov a zo stromov odstránili. Neprešlo však ani pár dní a na sociálnej sieti sa objavila informácia o ,,skládke odpadu pri rybníku“. Informácia len tak bez skúmania príčin, bez ozrejmenia situácie, so zámerom.... V inom článku sa objavila informácia o ich „presunutí inam“.

Pán A., ktorý je najstarším z tejto rodiny súčasnú situáciu prežíva najhoršie. Aj napriek pokročilému veku, zdravotným ťažkostiam a žitiu „pod holým nebom“ cíti potrebu ochraňovať svojich synov a verí, že sa im spoločne podarí vyriešiť túto dlhodobo nepriaznivú sociálnu situáciu. O článkoch, komentároch a o ich „presunutí inam“, sa dozvedeli od priateľov a známych v meste. Ako uviedol najstarší syn A.: „Teraz sme už známi a vyhodia nás“.

Verejnosť ich vníma často negatívne, pritom ich životný príbeh je plný smútku a bolesti. Pri upratovaní priestoru, kde žijú, vypovedali spontánne o svojom živote, o spoločných radostiach a následne starostiach a trápeniach, ktoré im poznačili život. Každý z nich má sen o svojej budúcnosti a veria, že sa im to raz podarí.

Je preto potrebné podporovať osvetu odbornej, ako i laickej verejnosti v komunikácii o ľuďoch bez domova - sú to ľudia, nie veci, ktoré odsunieme.

(Náčelník MsP)