Beseda o knihe, ktorú chcete mať doma

Kultúrny dom v mestskej časti Klobušice sa v stredu 12. novembra zaplnil návštevníkmi, z ktorých mnohí stískali v rukách nenápadnú bielu knihu. Jej autorka medzi nimi nijako nevyčnievala - drobná, usmiata mladá žena.

Do nášho mesta ju pozvalo rodinné kníhkupectvo Kornélia (práve oslávilo 13. narodeniny) v spolupráci s mestskou knižnicou. Prečo práve Júlia Marcinová? Známa je (alebo doteraz bola) ako etnologička a autorka odborných publikácií o ľudovom odeve. Teraz má však aj mnoho fanúšikov z radov čitateľov beletrie a spôsobila to kniha Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj. Najpredávanejšia kniha v ilavskom kníhkupectve a veľmi žiadaná aj v knižnici.

Pri hľadaní odpovede, prečo má taký úspech, sme vychádzali z dojmov, o ktoré sa s nami delia čitatelia knihy a tiež z vlastných pocitov. Dotýka sa hlboko niečoho vo vnútri, vyvoláva silné emócie, oživuje spomienky. Na staré mamy, dedov s mozoľnatými rukami fajčiacimi ušúľané cigarety či fajku...

Vynárajú sa útržky z rozprávania o minulosti, ktoré sme ako deti v rodinách sem tam zachytili, no teraz sa už niet koho spýtať. V knihe, ktorá zobrazuje autorkiných príbuzných je aj niekoľko fotografií. Mnohí z nás mali babky podobné Pavlíne z fotky, v tmavom odeve, s ručníkom na hlave, zrobené drinou na gazdovstve a s hŕbou detí.

Ešte pred samotnou besedou všetkých príjemne naladilo milé vystúpenie detí zo ZŠ Ilava. Po ich skvelom prednese básne Valentína Ševčíka sme pochopili, prečo sú na recitačných súťažiach úspešní :)

Moderovania debaty sa ujal primátor mesta Viktor Wiedermann. Nielen Ilavčania vedia, že pred trinástimi rokmi otvoril v centre obchod s knihami a umeleckými, ručne robenými predmetmi, ktorému sa teraz venuje jeho manželka. Na otázku o historickom pozadí príbehu autorka menovala nielen rodinné artefakty, listiny, fotografie, ale aj kroniku dediny Poluvsie (dejisko knihy), spoluprácu s historikom - overovala hlavne údaje o vojne na Balkáne.

Primátor vypichol práve silné protivojnové posolstvo knihy a prečítal z nej úryvok - reč kňaza na omši. Rezonovala aj téma odpustenia, medzigeneračné traumy, snaha o pochopenie ľudí, ktorí v časoch, kedy nebola možnosť liečiť dušu psychológmi, nosili trápenie v sebe a často zatrpkli.

Zazneli viaceré otázky z publika i pochvala za vklad etnografky, pretože autorka v príbehu pomenúva časti ľudového odevu v miestnom nárečí (s vysvetlivkami). Záver besedy patril autogramiáde, no debatovalo sa ešte aj po nej a viacerí sa na autorku obracali práve v súvislosti s odievaním, priniesli jej ukázať aj vlastnú tvorbu.

Snáď sa s Júliou Marcinovou v našom meste ešte stretneme, prezradila nám, že pracuje na ďalšej knihe, pýtajú ju čitatelia a aj ona sama cíti, že má ešte čo povedať. Chce zachytiť časy druhej svetovej vojny, či rozvinúť príbeh svojich starých rodičov.

-ot-