V tomto období viac ako inokedy navštevujeme cintoríny. Zdobíme hroby, spomíname, zapaľujeme sviečky zosnulým príbuzným a známym. Na cintorínoch v Ilave a Klobušiciach máme viacero pamätných hrobov, o ktoré sa príbuzní nestarajú, lebo nijakí už nie sú, prípadne žijú veľmi ďaleko.

Každoročne preto zamestnanci mesta tieto upravia, ozdobia aspoň malým venčekom, zapália sviečku. V Klobušiciach máme pochovaných viacero obyvateľov z tamojšieho kaštieľa, no najznámejším miestom posledného odpočinku na cintoríne je hrobka Gábora Barossa. Jeho otec je pochovaný na cintoríne v Ilave, je tu tiež hrob kňaza a regionálneho historika Jozefa Chorényiho, či partizána Vychopeňa atď.

Nezabúdame však ani na tých, ktorí zomreli v ostatnom období. O ich hroby sa rodina príkladne stará a za nezištnú pomoc mestu im vďačne aspoň kahanec zapálime.

Spomeniem  Jozefa Majerecha Mrzúcha /miestny historik/, Jána a Jozefu Košeckých, Zuzku Jászberényiovú /spolupráca s múzeom/, Štefana Rausa /učiteľ, organista, vedúci spevokolu/, František Jakúbek /výtvarník, kronikár/.

Tento rok sú dušičky iné, ovplyvnené pandémiou koronavírusu. Všetko sme stihli, na poslednú chvíľu, tesne pred zákazom vychádzania. No nebolo to pokojné rozjímanie a spomínanie pri miestach posledného odpočinku týchto a ďalších vzácnych ľudí. Po upokojení situácie sa pri ich hroboch zase pristavíme a zaspomíname...

-ot-