Ilavský okres v rámci štvrtého ročníka Participatívneho-komunitného rozpočtu TSK zastupovalo sedem projektov, do verejného hlasovania postúpilo šesť z nich. Jeden zámer bol na verejnom zvažovaní pre nesúlad s platným VZN dodatočne vylúčený.   

Podané projekty reprezentujú oblasť kultúry, voľnočasových aktivít, športu a životného prostredia. Požadovaná podpora kraja predstavuje takmer 13 tisíc eur. Aj v okrese Ilava boli viacnásobní predkladatelia, ktorí na župný úrad zaslali dva komunitné zámery. Okrem toho svoj projekt podala aj jediná fyzická osoba v rámci tohtoročného PaKR TSK. Aj pre okres Ilava je v rámci štvrtého ročníka PaKR TSK na podporu komunitných projektov alokovaných 22 tisíc eur. Na jeden projekt bolo možné žiadať maximálne 2 200 eur.

Finálnej realizácie sa však dočkajú iba zámery, ktoré získajú minimálne 150 SMS hlasov od hlasujúcich. Podporiť jednotlivé projekty svojím hlasom bude môcť verejnosť od 15. do 30. mája prostredníctvom SMS hlasovania. Náklady za textové správy občania neplatia, v plnej sume ich znáša Trenčiansky samosprávny kraj. Informácie o spôsobe hlasovania nájdete na webovej stránke kraja www.tsk.sk, v sekcii Financie, v rubrike Participatívny-komunitný rozpočet 2021.

HLASUJTE ZA PROJEKT Z ILAVY: Revitalizácia historického miesta krížnej cesty ILAVA - KOŠECA

Prečo stojí kríž medzi Ilavou a obcou Košeca

Takmer každá obec mala v minulosti, a často má aj teraz, na hranici chotára svoj kríž. Stavať kríže na hranici chotára, rázcestiach, okraji obce či v poli si náš národ zvykol takmer hneď po prijatí kresťanstva. V predkresťanskom období sa jednotlivé hraničné medze definovali tzv. balvanovým kameňom alebo hraničnými stĺpmi. Po prijatí kresťanstva sa hraničné a chotárne medze často označovali krížom.

V minulosti nebolo ničím nezvyčajným pochovávať na krížnych cestách najmä samovrahov a nebožtíkov, o ktorých si pozostalí mysleli, že sa môžu stať revenantmi (navrátilcami), ľudí, ktorí boli už za svojho života považovaní za strigôňov, bosorky či mory. Pre pokoj ich duše sa potom zvykol na danom mieste postaviť kríž.

Ku krížnym cestám mali ľudia takzvanú poverovú úctu, dokonca z nich mali až strach, preto kríž postavený na krížnej ceste symbolizoval ochranu pred temnými silami.

Na krížne cesty sa viaže množstvo povestí o zjavovaní sa záhadných bytostí a nebožtíkov, ktorí nenašli po smrti pokoj. Rozšírené sú povesti o vílach – nevestách, ktoré zomreli v období medzi ohláškami a sobášom a potom sa zjavovali pri kríži, či o miestnych samovrahoch a iných mŕtvych, ktorí zahynuli za záhadných okolností alebo sa o nich vedelo, že počas života niekomu veľ­mi ublížili či viedli nezriadený život. Kríž na fotografii bol renovovaný v roku 1948 (povojnové obdobie).

Historická významnosť miesta

Ku krížu sa patrí uviesť niečo i o tzv. "Rudom poli" - medzi Ilavou a Košecou. Bitka na Rudom poli bola bitka, ktorá sa odohrala 9. novembra 1431 deň pred svätým Martinom na Rudom poli medzi Ilavou a Košecou. Bitka sa odohrala medzi husitmi a Uhrami, v ktorej proti sebe stálo 10 až 15-tisíc mužov. V rokoch 1428 – 1433 sa uskutočnilo niekoľko vpádov husitských vojsk na územie Uhorska. Pri prvých vpádoch uhorské vojsko nedokázalo výraznejšie čeliť husitským vojskám. Bitka mala pre mesto Ilava, ďalekosiahle dôsledky. Keď Ilavu ovládli husiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. Keď Žigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.

Mesto sa postavilo opäť a vrátili sa mu pôvodné mestské výsady, dokonca od Žigmunda dostalo aj ďalšie významné výsady. Podstatou zrovnania mesta, bola predovšetkým jeho modernizácia a rozšírenie na lepšom mieste s vybudovaním šíjových priekop poskytujúcich mestu lepšiu ochranu ako mestské hradby.

Zdroj: tsk.sk / K. Bartošová