Mária Bieliková, zakladateľka KInIT, vedecká pracovníčka
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, ako aj školstva.

Mária Bieliková sa narodila 21. augusta 1966 v Ilave. V rokoch 1984 až 1989 študovala na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (dnes Elektrotechnická fakulta Slovenskej technickej univerzity - STU). V rokoch 1992 až 1993 pôsobila na The University of Sheffield.

Pôsobila na svojej materskej fakulte ako odborná asistentka, v rokoch 2001 až 2003 zastávala post prodekanky pre vzdelávanie. Stála pri zrode Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) STU, kde bola takisto v rokoch 2003 až 2011 prodekankou pre výskum a prvou zástupkyňou dekana. V roku 2005 získala profesorský titul, čím sa zaradila medzi jeho najmladšie držiteľky na Slovensku. Pôsobila na Ústave informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva FIIT STU. V decembri 2015 sa stala dekankou fakulty.

Profesorka Mária Bieliková je poprednou svetovou odborníčkou a výskumníčkou v oblasti umelej inteligencie. Získala viacero ocenení, v roku 2010 Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, Osobnosť vedy a techniky za mimoriadne medzinárodne uznané výsledky vo výskume a zapájanie mladých talentovaných informatikov do výskumu. V roku 2016 jej udelili ocenenie IT Osobnosť roka.

V roku 2020 opustila fakultu a založila Kempelenov inštitút inteligentných technológií, ktorý združuje a vychováva odborníkov na umelú inteligenciu a viaceré oblasti informatiky v prepojení na ďalšie disciplíny – napr. analýza a spracovanie dát o používateľoch na webe, dezinformácie, modelovanie škodlivého správania, dátová analytika pre zelenú energiu, informačná bezpečnosť, tiež etika a ľudské hodnoty v informačných technológiách.

Vďaka tomuto inštitútu a vďaka jej schopnosti zložiť tím, ktorý získava a realizuje veľké medzinárodné vedecké projekty, má Slovensko lepšiu šancu zachytávať súčasné trendy v rozvoji a uplatňovaní umelej inteligencie.

László Szarka, historik
Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, občiansky, za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou

László Szarka sa narodil 20. augusta 1953 v Klobušiciach, čo je miestna časť Ilavy, vyrastal však v Galante. Práve tu v roku 1971 úspešne absolvoval gymnázium a na Univerzite Komenského v Bratislave získal v roku 1976 atestáciu učiteľa maďarčiny.

V rokoch 1976–1977 bol štipendistom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Budapešti. V roku 1978 požiadal o maďarské občianstvo a zostal pôsobiť v Historickovednom ústave Maďarskej akadémie vied. Od roku 1977 tiež žije v Budapešti.
V rokoch 1995–1998 ho vymenovali za vedúceho oddelenia a neskôr za programového riaditeľa (Minor Research Workshop, 1998–2000). Po založení Ústavu pre výskum etnických menšín pri Maďarskej akadémii vied v roku 2001 sa stal jeho riaditeľom. Od roku 2006 sa stala jeho pôsobiskom Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. V rokoch 2009 až 2012 tu bol dekanom Pedagogickej fakulty.
 

Bol podpredsedom slovensko-maďarskej komisie historikov, ktorá začala pracovať na slovensko-maďarskej príručke, resp. čítanke a praktickej školskej učebnici s jednotným slovenským i maďarským výkladom spoločných dejín. Venuje sa predovšetkým minulosti maďarskej menšiny na Slovensku, československo-maďarským vzťahom v 20. storočí a situácii menšín v Karpatskej kotline.

Od roku 2008 predsedal maďarskej časti slovensko-maďarskej komisie, ktorá pracovala na spoločnej učebnici dejepisu pre slovenské a maďarské stredné školy. Ak raz bude spoločný stredoeurópsky sviatok, myslí si, že by mal byť 11. apríla, v deň prijatia aprílových zákonov v roku 1848, keď sa Maďari a Slováci oslobodili spod poddanstva. Dejiny politiky boli vtedy podľa neho zbavené trónu a do popredia vystúpili dejiny spoločnosti, dejiny mentality či dejiny všedných dní.

"Treba vnímať našu spoločnú minulosť ako súbor hodnôt. Treba začať robiť iné dejiny než len čisto národné a konfliktné," vyjadril sa pred časom pre TASR.